Znakár banskobystrickej Dukly ĽUBOŠ KRIŽKO sa konečne dočkal. Po dlhých rokoch, keď medaily z vrcholných šampionátov vozila len Martina Moravcová, si včera časom 24,19 vyplával senzačný bronz na 50 m znak. V rozplavbe ho navyše ozdobil slovenským rekordom 24,17, ktorým svoje maximum z aprílových MS v Šanghaji vylepšil o 39 stotín sekundy. Pre 27-ročného Trenčana to bolo druhé európske finále v krátkom bazéne. Vo viedenskej premiére pred dvoma rokmi si na rovnakej trati vyplával siedme miesto.
Už do semifinále ste postupovali tretím časom. Napadlo vám v tom okamihu, že by z toho mohla byť medaila?
"Tušil som, že by to mohlo stačiť, ale človek nikdy nevie."
Aké boli prvé pocity v cieli?
"Nevedel som sa nájsť na výsledkovej tabuli. A keď som si všimol, že som tretí, nechcel som tomu uveriť."
Tesne po vyhlasovaní výsledkov vám to už došlo?
"Trochu áno. Konečne som zúročil kopec roboty, ktorú sme spolu s trénerom Jiřím Walterom urobili. Som rád, že mu sponzor zaplatil cestu do Fínska. Jeho prítomnosť mi veľmi pomohla."
Čo pre vás vaša prvá veľká medaila znamená?
"Veľké zadosťučinenie i prekvapenie. Naozaj som to pred odletom do Helsínk nečakal. Išiel som si po finále. Je to pre mňa dôkaz, že niečo vo mne je."
Bolo to ťažké finále?
"Skomplikoval mi ju štipec na nos, ktorý som počas neho stratil. Ale nosím ho až od tohtoročných MS v Šanghaji, takže viem plávať i bez neho. Len ma to nabudilo. Naštval som sa, zaklonil hlavu a hnal sa do cieľa."
Oslavovali ste už ráno - slovenský rekord. Čakali ste ho?
"Cítil som, že vo mne je, ale mal som dojem, že mi nevyšla obrátka. Aj tak to bol napokon môj najlepší piatkový čas. Myslel som si, že pôjdem okolo dvadsaťštyri a pol sekundy. Výkon 24,17 prekvapil aj mňa."
Koľko blahoželaní ste si už vychutnali?
"Telefonické žiadne. Ešte som nestihol zapnúť mobil."
V Helsinkách vás ešte čaká znakárska stovka. Trúfate si?
"Malo by to byť dobré, len musím striasť únava. Je veľká."
Autor: rh
