BRATISLAVA - Vládna koalícia chce začať čiastočne odškodňovať klientov skrachovaných nebankových subjektov v roku 2008. SME to potvrdilo niekoľko poslancov koalície.

Predseda SNS Ján Slota na otázku, či by odškodnenie malo byť v roku 2008, odpovedal: "Čiastočne áno." Nevie však, či sa podarí schváliť potrebné zákony už v roku 2007.

Vláda si dala odškodnenie do svojho programu, predstavitelia koalície zatiaľ oficiálne nepovedali, kedy, komu a koľko peňazí by mal štát dať. V dokumente sa píše iba, že kabinet čiastočné odškodnenie podporí.

Šéf rozpočtového výboru Jozef Burian zo Smeru povedal, že v roku 2007 sa "musí urobiť poriadok, čo je a čo nie je správne vo výpočte všetkých poškodených". Bez analýzy by pri odškodňovaní mohlo prísť k ďalším krivdám, myslí si.

Či je reálne, že odškodňovať štát začne v roku 2008, si však netrúfa odhadnúť. Na právnej úprave by sa podľa neho mali podieľať ministerstvá spravodlivosti aj financií. "Je to veľmi citlivá vec a ja vnímam hlavne stránku morálnosti zo strany štátu". Podľa neho totiž štát proti nebankovým inštitúciám nezasiahol dostatočne, aj keď už bolo zjavné, ako podnikali.

Šéf HZDS Vladimír Mečiar vyzval ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby povedal, prečo nikto nezisťuje, kde skončili peniaze klientov. "Nikto tých 14 miliárd nehľadá. Ani polícia, ani prokuratúra. Nikomu nechýbajú," hovorí. Myslí si, že sa tieto peniaze nájsť dajú.

Špeciálny súd zablokoval Vladimírovi Frunimu majetok, pretože mu hrozí trest prepadnutia veci. Zďaleka však nepokryje škody. Jeden z obžalovaných Marián Šebeščák na súde spomínal aj neznáme zahraničné účty. Z vytunelovania BMG a Horizontu je obžalovaný Jozef Majský.

Mečiar neprezradil, kedy by mohli byť klienti odškodnení, veľa podľa neho bude závisieť od rozhodnutí súdov, ktoré riešia žaloby na nebankové spoločnosti.

Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál povedal, že odškodnenie klientov je v prvom rade mimoriadne zložitou právnou otázkou.

Poslankyňa z SDKÚ a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská považuje investície ľudí do skrachovaných nebankových fondov za rizikové, napríklad vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová od nich ľudí odrádzala. Klientov by preto podľa Žitňanskej štát nemal odškodňovať a mali by sa skôr sústrediť na žaloby proti fondom a ich vedeniu. Nedokáže si ani predstaviť, ako by sa v zákone o odškodnení zadefinovali nebankové spoločnosti, ktoré klientov pripravili o úspory rôznym spôsobom. Problémom by bolo aj určiť okruh ľudí s nárokom na odškodnenie. "Je aj otázkou, či tí, ktorí tak zhodnotili svoje úspory, by nemali náhodou prispieť na odškodnenie alebo peniaze vrátiť," povedala. Akékoľvek odškodnenie štátom by preto podľa nej bolo nespravodlivé.

Poslanec KDH Daniel Lipšic odškodnenie považuje za nespravodlivé, keďže odškodňovať budú vlastne všetci ostatní daňoví poplatníci, ktorí svoje úspory bezpečnejšie zverili bankám s vidinou oveľa nižších úrokov. "Zodpovední občania budú platiť tým, ktorí išli do vedomého rizika s cieľom mať vyšší úrok."

Fakty o nebankových subjektoch

* skrachovalo ich približne 50

* od klientov podľa policajných údajov vybrali približne 24 miliárd korún

* poškodených je viac ako 300-tisíc ľudí

* v predchádzajúcich návrhoch na odškodnenie sa hovorilo o nákladoch zhruba 3,6 miliardy

Fondy podľa počtu poškodených klientov:

(Zdroj: Policajné prezídium)