získali aj rastliny juhoafrického rodu Lachenalia, pretože kvitnú práve v tomto období a pomerne ľahko sa pestujú.
Viaceré druhy zeleniny môžu zimovať na hriadke. Sú to mrazuodolné druhy, ktoré sme dopestovali počas vegetácie (rebarbora, špargľa, záhradný štiav, pažítka, zimná cibuľa, topinambur), alebo sme ich v jeseni vysiali na jarný zber (sadzačka, šalotka, jesenný cesnak, zimný pór, zimný šalát, špenát, valeriánka, ozimný kel, kučeravý a ružičkový kel, koreňový a listový petržlen, čierny koreň).
Zdravotný stav pestovaných rastlín, ich normálny rast a vývin úzko súvisia s podmienkami vonkajšieho prostredia. V našich klimatických podmienkach majú najväčší význam extrémne teploty a ich dôsledky, najmä škody spôsobené mrazom. Podľa ročného obdobia rozoznávame niekoľko typov mrazových poškodení, napríklad jesenné, zimné, jarné mrazy či poškodenie námrazou.
Ľadový šalát má vysokú výživnú hodnotu. Kilogram listovej hmoty obsahuje 190 mg vápnika, 4 mg železa, 20 mg sodíka, 50 mg horčíka, 180 mg fosforu, 1600 mg draslíka, 3 mg mangánu a 160 mg síry. Ľadový šalát je aj zdrojom menšieho množstva kyseliny jablčnej, kyseliny citrónovej, kyseliny šťaveľovej, asparagínu a laktuzínu (horká látka). Z vitamínov obsahuje najmä vitamín A, vitamíny B1, B2, B6, B9, B12, B15, PP, kyselinu pantoténovú a vitamíny C, D, E a ďalšie.
Keďže mnohé liečivé trvalky (tymián, rozmarín, yzop či ruta) pochádzajú z teplejších oblastí, silnejšie mrazy ich môžu poškodiť. Nebezpečné sú najmä holomrazy, pretože rastliny nechráni vrstva snehu. Preventívne môžeme okolo liečiviek vytvoriť izolačnú vrstvu z lístia, ktorá ochráni ich spodnú časť a korene.
(pav)
