"Pre mňa, najmä počas poslednej televíznej sezóny, znamenal víkend začiatok pracovného týždňa. Aj obyčajne žijem obráteným rytmom, takže keď ľudia vstávajú, najradšej chodím do postele, a naopak, nakupujem najradšej v noci alebo v čase, keď človek s pravidelným zamestnaním trávi čas v práci. Víkend teda vnímam skôr ako začiatok pracovného týždňa - bez záväzkov rodinného typu sa to zatiaľ dá zvládnuť. Aj pri moderovaní Let's Dance bola ťažiskovým dňom práve nedeľa, takže od normálneho masového vnímania víkendu som mal počas posledných desiatich týždňov ešte ďalej.
Čo ma v súvislosti s víkendom viac zaujíma, je pôvod tohto slova. Slovenčina, stále tak urputne sa brániaca prevzatým slovám, odjakživa používa anglický výraz "End of The Week" resp.Week-End, namiesto logickejšieho "koniec týždňa". V Grécku tomu napríklad hovoria "soboto-nedelie", pojem víkend je tam cudzie slovo a týždeň sa pre nich začína nedeľou, čomu prispôsobili aj kalendár.
Aj počas dlhoročnej práce v rádiu som vysielal v sobotu alebo v nedeľu, takže od pätnástich rokov som cez víkendy prevažne pracoval a najkrajší víkend si preto snáď ani nepamätám. Ale možno predsa, ako dieťa, keď sme sa každú sobotu ako šesťčlenná rodina naložili do starej embéčky a pravidelne odchádzali k starým rodičom do Dolnej Krupej neďaleko Trnavy. Aj s mladším bratom sme trpeli žalúdočnými nevoľnosťami cestou tam aj naspäť, takže všetko pekné medzi tým sprevádzala cestovateľská trauma s plastovým vreckom v ruke.
Dnes klasické víkendové, s oddychom spojené činnosti vykonávam obyčajne v pondelok. Ak mi v tom pracovné povinnosti nebránia, urobím si voľný deň, vstávam bez budíka, nezapínam telefón, nečítam emaily, urobím si raňajky, nakúpim, upratujem, varím a keď si dám druhú kávu a dočítam knihu, to je prvý moment, keď zapnem telefón. Až vtedy sa spojím s okolitým svetom. Takto dobíjam energiu najčastejšie. Najradšej nerozprávam, počúvam hudbu a vtedy si poviem, že život je fajn. Ja som taká tichá domácnosť."
Autor: hab
