Subtrópy nehrozia
Príroda vraj blaznie. Kvety začínajú kvitnúť a medveďom sa nechce ísť spať. "Príroda má mechanizmy, aby sa s takýmito anomáliami vyrovnala," hovorí botanik Milan Valach. Ide totiž o jednorazovú výchylku z normálu. "Pre prírodu nie je tragédia, ak aj dôjde k znovukvitnutiu. Len keby zrazu udreli tuhé mrazy, stromy by na budúci rok nezarodili."
Samozrejme, ak by celkové otepľovanie pokračovalo, určite by sme mohli očakávať zmeny. "Nemyslím tým, že by sa tu uchytila subtropická flóra, ale môžu sa sem rozšíriť rastliny, aké rastú pri Stredozemnom mori."
Musia spať, ale nedá sa
Mnohí z nás závidia zvieratám, ako vedia prespať celú zimu. Ani im sa však v takomto teple nechce zaľahnúť. "Nečakané zvraty počasia majú vždy nepriaznivý vplyv na zimných spáčov," hovorí biológ Karol Pachinger. Problém podľa neho spočíva v tom, že zimný spánok vyvoláva niekoľko faktorov prostredia, ako priemerná denná teplota, dĺžka dňa, uhol dopadu slnečných lúčov či zloženie slnečného spektra. Ak všetky tieto podmienky nie sú splnené, živočích nemusí alebo nemôže upadnúť do zimného spánku. Zimný spánok je však fyziologicky naprogramovaný, takže jeho nedostatok spôsobuje poškodenie zdravia, môže zapríčiniť aj smrť mnohých živočíchov a výrazne oslabiť populáciu. "Keď nenastane tvrdá zima, sú niektoré naše rovnokrídlovce, napríklad kobylky a cvrčky aktívne, už však nemôžu prijímať potravu, lebo fyziológiu trávenia majú vypnutú," hovorí Karol Pachinger. Znamená to, že sa pohybujú, ale už si nemôžu doplniť energetické straty, čo ich môže vyčerpať. Platí to aj pre cicavce - zimných spáčov, napríklad pre ježa, ktorý nemôže spať, ale potravu si už nenájde alebo len v obmedzenom množstve.
Nepraví spáči
Pre medvede nie je nespavosť až taká tragédia, lebo patria medzi nepravých zimných spáčov. Spánok nemajú fyziologicky zakódovaný, takže si v pohode počkajú, kým sa ochladí, a potom sa niekde v úkryte schúlia a podriemkávajú. Problém môže podľa Karola Pachingera nastať, ak medvedica zaľahne na zimný spánok neskoro, v januári porodí mláďatko, a zima trvá dlho, takže je nútená ostať dlhšie v brlohu, počas predĺženej jesene však už stratila časť energetických rezerv. A ak zima trvá príliš dlho, mláďa nedostáva materské mlieko v potrebnom množstve, takže je slabšie. Niekedy umrie ešte v brlohu, alebo krátko po jeho opustení, niekedy o pár rokov neskôr. "Príroda ako celok však neutrpí, prídu zase priaznivé roky a straty sa vyrovnajú," hovorí biológ.
Bude zle?
Globálne otepľovanie je fakt. "Medzi hlavné príčiny takéhoto vývoja patrí aj zosilňujúci sa skleníkový efekt atmosféry," hovorí Milan Lapin. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti nás počasie prekvapí aj inými anomáliami, na ktoré nie sú ani ľudia, ani ekosystémy dostatočne pripravení. Ide predovšetkým o rast priemernej teploty vzduchu o dva až štyri stupne a rast premenlivosti počasia o 10 až 40 percent do roku 2100.
Príčiny teplej jesene
Za príčinu môžeme podľa klimatológa Milana Lapina považovať pretrvávajúce prúdenie teplého vzduchu od juhozápadu až západu. Ďalej je to relatívne vysoká teplota morskej vody v Atlantiku a v západnom stredomorí, čo je aj dôsledkom veľmi teplého tohtoročného leta a teplých rokov 1998 až 2005 v širšom regióne Európy. Tiež sa na tom mohla podpísať mimoriadne teplá zima 2005 - 2006 v Kanade a v časti Arktídy. V doterajšom priebehu zimy sa preto nevytvorila nad Arktídou obvyklá zásoba studeného vzduchu pre túto ročnú dobu.
Zo sveta
Počasie sa v poslednom čase v agentúrnych správach vyskytovalo rovnako často ako v rozhovoroch Angličanov. Teplá vlna priniesla aj mnohé zaujímavosti.
Vo Francúzsku zažili najteplejšie leto od roku 1950. Pri Lyone začali na konci novembra pučať olivovníky, teplo narobilo problémy usporiadateľom Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní. Služba Météo France vyhlásila, že za celý čas, čo sa vo Francúzsku vedú meteorologické štatistiky, bolo desať najteplejších rokov zaznamenaných v priebehu posledných sedemnástich rokov. Michel Schneider z Méetéo France odmietol označiť za jedinú príčinu tejto situácie globálne otepľovanie v dôsledku skleníkového efektu.
V niektorých európskych krajinách patrila táto jeseň k najteplejším za posledných 170 rokov. Minulý piatok namerali na juhu Nemecka teplotu 21,9 stupňa, čo je najvyššia teplota po 20. decembri v Nemecku vôbec.
Hovorca britského meteorologického ústavu vyhlásil: "Keď sa pozrieme na rok 2006 ako celok, máme tam rekordnú jeseň, rekordné priemerné teploty medzi júlom a septembrom a medzi májom a septembrom - všetky tieto údaje podporujú názor, že zmeny klímy sa začínajú prejavovať."
Medvede po celom svete nemôžu spať, dokonca ani na Sibíri. Niektoré vtáky odmietajú migrovať do teplých krajín. V Moskve, preslávenej krutou zimou, namerali 1. decembra teplotu 4,5 stupňa, najvyššiu od roku 1879. Na rôznych miestach Európy kvitnú rastliny a stromy.
Alergikov v Škandinávii trápi peľ.
Problém s globálnym otepľovaním majú aj krokodíly, ktoré patria medzi najstaršie živočíchy na svete. Ich pohlavie totiž závisí od teploty prostredia, v ktorom sa embryá vo vajíčkach vyvíjajú. Rozdiel teploty pol až jeden stupeň môže výrazne narušiť pomer pohlaví krokodílej populácie. Pri teplote okolo 32 až 33 stupňov sa liahnu samce. Ak sa embryá vyvíjajú pri teplote vyššej alebo nižšej, liahnu sa samičky. To môže ohroziť krokodíliu populáciu.
Autor: Marián Jaslovský
