Vladimír Adásek (1972) po Gymnáziu v Senici absolvoval bakalárske štúdium na Bábkohereckej fakulte na VŠMU v Bratislave a v roku 1999 ukončil filmovú a televíznu réžiu na VŠMU. Filmy – 1992: Bubina; 1993: Dream On, Žaba; 1996: 100 % čistá láska II. – Vášeň. FOTO SME – MAREK VELČEK
ale v Bratislave, v kabaretoch a na ulici. Snímka vzdáva úctu mestskému človeku. Adáskov mladý hrdina hľadá a nevie nájsť svoju identitu v bratislavských pomeroch a prichádza na to, že jeho šťastie je v tom, že je gay. Žije v dusivej rodinke otca opilca a frustrovanej matky, divy detských televíznych relácií, ktorú hrá Patrícia Jariabková.
V Adáskovom filme hrajú takmer výlučne neopozerané tváre. Aj samotný Adásek je neopozeraná celebrita. Na tlačovej besede si kľakne na stoličku a odpovedá novinárom s rukami na operadle. Keby to urobila etablovaná režisérska hviezda, musela by to mať vopred pripravené.
Váš film vznikal dva a pol roka. Prečo na Slovensku film vzniká niekoľko rokov? Je to tradíciou?
„Nie, dúfam, že nie. Roky trvá vlastne zháňanie peňazí. A kým ich zháňate, niekoľkokrát prepisujete scenár. Ale filmovanie a dokončovanie – to všetko už potom trvá len pár mesiacov.“
Reklamné letáky k filmu Hana a jej bratia hovoria, že je to film o väzení na slobode. Čo to je?
„Je to naše dobrovoľné väzenie.“
A to je aké?
„Každodenne riešime množstvo problémov, a pritom nezostáva čas na to podstatné. Vôbec si to neuvedomujeme, a dokonca si myslíme, že sme spokojní. Môj hrdina má rodinu, ktorá ho manipuluje, ale pritom sa vlastne oňho vôbec nezaujíma. To všetko vedie k tomu, že sa chce osamostatniť. Ale pri páde z rodného hniezda sa môžete aj zabiť.“
Hovoríte o tolerancii?
„Aj keď niektoré veci nedokážeme pochopiť, mali by sme ich tolerovať.“
Ako napríklad homosexualitu?
„Homosexualita je vo filme len zvolený prostriedok.“
Čo to znamená?
„Neriešim filmom otázku homosexuality. Je skôr o pocite, že sa zväzujeme predsudkami a nedôležitými vecami na úkor tých dôležitých. Dobrovoľne sa tak stávame väzňami na slobode.“
Vo Francúzsku je viac ako tretina filmov venovaná téme homosexuality. Prečo je to tak?
„Myslím si, že francúzska kinematografia odráža skutočnosť. Jeden čas to bola dokonca módna téma.“
Ale prečo ňou bola?
„Lebo bola celkom dobrým zdrojom humorných zápletiek. A dali sa tak zarobiť peniaze. Občas však takéto módne filmy môžu byť samoúčelné.“
Ako je to na Slovensku?
„Pred rokmi na Slovensku bodoval film Priscilla, kráľovná púšte. Komédia, ktorá sa nesnažila diváka priviesť k nejakému riešeniu. Tému homosexuality dokázal stráviť aj heterosexuálny divák a pritom nemal pocit, že sa má niekam posúvať. Slovenský divák sa totiž pri rozmýšľaní nad problémami vždy zabrzdí.“
Ako si predstavujete slovenského diváka?
„Tak ako seba. V kine chcem stráviť príjemné dve hodiny.“
Dobre urobený Hollywood?
„Áno, to je presné. Milujem rakety a roboty. Hollywood je dokonale zohratý ako pásová výroba. U nás v Európe nám viac záleží na tom, ako zoradiť umelecky hodnotné fotografie za sebou. Už toľko nemyslíme na to, aby sme boli zrozumiteľní.“
Ale váš film sa nepodobá na Hollywood. Alebo áno?
„No, nie. Určite ani nepatrí k davovým slovenským filmom typu Fontána pre Zuzanu. Je to skôr menšinový film.“
Chceli ste témou homosexuality trošku provokovať?
„To nie. Z doterajších reakcií viem, že divákom sa alebo páči, alebo ho nenávidia. Myslím, že oba extrémy sú dôležité.“
Prečo?
„Pretože tá či oná reakcia diváka prinúti uvažovať.“
Teda chcete, aby divák o filme uvažoval. Áno?
„No, aspoň na ceste z kina áno. Ale nemyslím si, že o nej dokáže verejne diskutovať.“
Prečo sa váš film volá podľa Woodyho Allena?
„Film sa pôvodne volal Tieňohra. Ale potom som si povedal, že keď divák uvidí na plagátoch Tieňohra, povie si: preboha, ďalšia slovenská trauma. Vtedy sme začali rozmýšľať nad iným názvom. Tento vychádza z filmu a jeho detektívnej zápletky.“
Detektívnej zápletky?
„Názov prezrádza rozuzlenie.“
Hana a jej bratia je venovaný Hane Hegerovej. Prečo?
„Vo filme sú použité Hegerovej skladby. Počúvali ju moji rodičia, počúval som ju ja a počúva ju teraz moja neter. A pritom Hana Hegerová nikdy nebola erotický symbol. Netlačila sa do popredia, nechala za seba hovoriť pesničky.“
Film sa odohráva v kabarete a na ulici. Páči sa vám život v kabarete?
„Skôr ten na ulici. Scenárista, ktorý cestuje do práce autom, je mŕtvy.“
Prečo, veď ide po ulici. Nie?
„Keď ide pešo alebo mestskou dopravou, vidí život priamo na mieste. Môže ho potom spracovať, popísať do tisícich príbehov. V aute mu chýba kontakt, a ak aj má skvelú fantáziu, prinajlepšom vymyslí niečo, čo nemá so životom nič spoločné.“
Čo musí urobiť mladý režisér na Slovensku, aby dokončil film?
„Nesmie sa dať odradiť a musí zohnať peniaze. Niekedy to hraničí až s prostitúciou. Ani to nie je všetko.“
A čo ešte?
„Veľa sa o tom nehovorí, ale na Slovensku je problém aj so scenármi. Síce stále nejaké vznikajú, ale nie sú také dobré, aby bolo dôležité ich realizovať. A potom: rozdeľujem prácu na tú, čo ma baví, a tú, ktorá ma živí.“
Čo vás živí?
„Stereotypná televízia.“
ANDREA PUKOVÁ
