„Je pri plnom vedomí, stabilizovaný a nemá komplikácie,“ povedal primár oddelenia úrazovej chirurgie topoľčianskej nemocnice Ján Paulík. Robili mu drenáž hrudnej dutiny s cieľom odsať vzduch a krv, inak by hrozili komplikácie obehu.
Michal ho zranil v základnej škole na Gogoľovej ulici. „Vysmieval sa najprv môjmu kamarátovi, a keď som sa ho zastal, začal sa vysmievať môjmu otcovi. Dal som mu facku a on ma pichol štetcom do boku. O štetce v triede nebola núdza, práve nimi dievčatá maľovali vianočnú výzdobu na okná,“ povedal Jakub.
Štetec si z podpazušia vytiahol sám a v šoku utekal do zborovne, kde zavolali záchranku. Pamätá si, ako mu lekári hovorili, aby nezaspal. Stalo sa to cez prestávku, pred očami celej triedy. Niektoré deti majú svoju verziu, Michal vraj chytil nervy.
Michal na polícii vypovedal, že to bola iba hra, nešťastná náhoda, ktorú veľmi ľutuje. Polícia preveruje okolnosti prípadu. Michal sa za svoj čin bude musieť zodpovedať, trestnú zodpovednosť už má od štrnástich rokov. Za zločin ublíženia na zdraví hrozí dospelému trest päť až dvanásť rokov väzenia, mladistvému polovica. Vyšetrovateľ ho po vypočúvaní prepustil, do školy sa však podľa našich informácií včera nevrátil.
Riaditeľka Helena Drevenáková povedala, že škola na tom nemá žiadne zavinenie. Učiteľky sa v triede práve striedali. „V škole nevládne žiadna hystéria, ihneď sme zvolali triednickú hodinu, aby sme deti upokojili,“ povedala. Ďalšie informácie nám nechcela poskytnúť.
Jakub je napojený na prístroje a nepretržite ho sledujú lekári na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny. Nad posteľou má anjela, ktorého mu doniesli rodičia. Zo zranení sa bude liečiť šesť týždňov.
Do školy sa vráti až na budúci rok a vie si predstaviť, že tam bude sedieť aj so spolužiakom Michalom. Nebudem si ho už všímať,“ povedal.´
Agresivita detí
Agresívne správanie u detí môže byť príznakom niečoho, čo je skryté v osobnosti dieťaťa. „Niekedy býva spôsobené dedičnosťou, niekedy negatívnou výchovou,“ povedala psychologička Daniela Čechová. Tieto problémy sa však neobjavujú zo dňa na deň, preto treba deti pozorovať, ako sa správajú.
„Ak si škola či rodina s problémami nevie rady, mala by sa obrátiť na psychológa. V puberte sú problémy vypuklé, vtedy dochádza k rýchlym fyzickým zmenám a psychika za nimi ako keby nestíhala,“ povedala psychologička.