John Lewis Gaddis: Studená vojna • Slovart j BBratislava 2006 • Preklad Igor Kšiňan
Studená vojna je relevantným príspevkom vydavateľstva Slovart do mapy poznatkov o mrazivej hmle konfliktu veľmocenských blokov. Zrejme uplynul práve ten správny čas na literatúru faktu s tematikou obdobia, ktoré svojou protirečivosťou a krutými aspektmi politickej hry zasahovalo do životov ľudí takmer v nezmieriteľných, po zuby ozbrojených táboroch.
Odstup sedemnástich rokov dáva šancu na pohľady s čoraz väčšou mierou nadhľadu a čoraz menším, ak už aj nie nulovým balastom ideologických nánosov. Gaddis neskĺzava do pasívnej enumerácie javov. Nezaťažuje laického čitateľa siahodlhým vymenúvaním detailov zbrojárskych triumfov veľmocí z danej éry.
Potešili by vojenského historika, štandardný adresát hladný po informáciách na obohatenie historického prehľadu ich absenciu za ujmu nepovažuje.
Autor nerezignuje na obsažnosť faktografickej roviny ako takej – vyberá sa však skôr cestou radenia parciálnych udalostí do kontextu. Upratuje ich do príbehu, ktorému sa dá najmä s ohľadom na časový odstup od opisovaných udalostí naozaj porozumieť.
Zostáva pritom rozprávačsky nonšalantný. Nezabúda na rozmer posolstva aktuálnej generácii amerických vysokoškolákov. Vychádza z úrovne ich kultúrneho rozhľadu, svoj výklad buduje na zámere ponúknuť namiesto amorfnej zmesi čistej chronológie kontinuitné rozprávanie s ohľadom na východiská a výsledky.
Ctí si kauzalitu, svoju autorskú stratégiu rozvíja v siedmich kapitolách korešpondujúcich s dominantami éry. Niekde je ukážkovo dôsledný, inde podlieha menej funkčnej skratke.
Napríklad pasážam o opatrných začiatkoch studenej vojny v rokoch delenia sfér vplyvu veľmocí po druhej svetovej vojne sa dá vyčítať nevyvážená pozornosť voči udalostiam. Ak by ktosi očakával jednoznačné objasnenie dosahov Marshallovho plánu na vývoj v stredoeurópskej oblasti, zostane sklamaný - naša geopolitická oblasť medzi priority autora nepatrí.
Väčšie uznanie treba vyjadriť kapitole o počiatkoch, vývoji a útlme pretekov v atómovom zbrojení. John Lewis Gaddis účinne vysvetľuje, prečo našťastie - neprišlo k reálnemu použitiu atómovej sily. Ako sebavedomý autor si dokonca dovolí fiktívny odsek s vykreslením opaku. Treba uznať, že katastrofická vízia čitateľa vyburcuje a účinne dokáže mieru autorovej suverenity v ovládaní textovej situácie.
V podobe mott sa v knihe cituje Machiavelli, Disraeli i Truman.
Publikácia ponúka esejisticky ladené úvahy o fenoméne nedostatočnej a občas nemožnej komunikácie medzi národmi, ideologickými systémami a geopolitickými celkami. Autor sa nedáva uväzniť len rovinou vojenských a politických aktov, moment studenej vojny ako geopolitickej súťaže v súlade s reálnym priebehom vecí aplikuje aj na oblasť technológií, vedy a kultúry.
V súvislosti so záverečnými štádiami napätia medzi blokmi mu nemožno uprieť odvahu a originalitu v konštruovaní hypotéz o príčinách zlyhania koncepcie sveta rozdeleného železnou oponou.
Venuje sa zástoju osobností ako Ján Pavol II. (na viacerých miestach sa cituje legendárne: „Nebojte sa!“), Michail Gorbačov a Teng Siao-pching. Na základe tézy o zlyhaní politiky uvoľňovania Gaddis prichádza k záveru o obyčajných ľuďoch s potenciálom zničiť dlhoročne budovaný systém a zvrátiť beh histórie.
Isteže, renomovaný historik má oprávnený nárok pousmiať sa, podobne ako v prípade nemnohých drobných faktografických nepresností. Popularizátor dejín má však nárok aj na takúto optiku, hlavne, že udalosti nefabuluje v nekontrolovaných a nekorektných rozmeroch.
Hoci je knižnozáložkové tvrdenie o rovnakej úrovni faktografie a rozprávačského majstrovstva marketingovo zveličené, medzinárodne uznávanému Gaddisovi rozhodne nemožno uprieť zaujímavú a inšpiratívnu reflexiu ťaživého historického obdobia.
Autor: ZUZANA BELKOVÁ (Autorka je publicistka a literárna kritička)
