BRUSEL - Slováci budú voľne prechádzať cez hranice susedných členov Európskej únie o tri mesiace neskôr, ale napokon fakticky o dva roky skôr, ako sa predpokladalo. Od 1. januára 2008 sa Slovensko pripojí k schengenskému priestoru, ktorý ruší hraničné kontroly medzi štátmi únie.
Voľný prechod hraníc mal Brusel Slovákom odložiť až na rok 2009, ale teraz sa členské krajiny zhodli, že nováčikovia začnú toto právo využívať od konca budúceho roku, čo je však tri mesiace po dátume, ktorý im sľúbili pôvodne. Tak znie politická dohoda, ktorú si v Bruseli vybojovali nové štáty.
Znamená to, že zmiznú policajné búdky na hraniciach a Slováci od januára 2008 môžu kdekoľvek a kedykoľvek prejsť do okolitých krajín a nikto od nich nebude pýtať pas alebo občiansky preukaz. Na to, že sa ocitli v inej krajine, ich upozornia už len tabule s názvom štátu na hlavných príjazdových ťahoch.
Kontroly na letiskách v nových štátoch sa zrušia až v marci 2008.
"Je to historické rozhodnutie. Európa už nebude rozdelená na občanov prvej a druhej kategórie, pretože jedna z kľúčových slobôd v únii, voľný pohyb, bude platiť pre všetkých," komentoval dohodu český minister vnútra Ivan Langer.
Nové štáty o skorý vstup do Schengenu veľmi stáli. Pôvodne sa mali pripojiť až k novej podobe, po oneskorení príprav sofistikovanej policajnej databázy im však hrozil odklad. Tŕň z päty nováčikom vytiahli Portugalci, ktorí navrhli, aby sa nováčikovia do spustenia nového schengenského systému pripojili k súčasnému systému, ktorý využívajú staré krajiny. Súhlas všetkých členov padol až včera.
Posledné minúty rokovania boli zvlášť dramatické. Briti, ktorí spoločne s Írmi nie sú členmi Schengenu, sa postavili proti tomu, aby niesli náklady na rozšírenie systému o nováčikov. Po ich proteste debatu o Schengene prerušili. Dohodu zachránili nové krajiny: ponúkli sa, že si britský a írsky podiel rozdelia a zaplatia ich zo svojich rozpočtov. "Naše odhady nákladov na pripojenie k Schengenu sa pohybujú okolo 1,5 milióna eur, plus dodatočné náklady asi 4 milióny slovenských korún, čo bude krytie nákladov za Britov a Írov," povedal slovenský minister vnútra Robert Kaliňák.
Náklady na vylepšenie schengenskej databázy, tak aby bežala v ďalších deviatich krajinách - Cyprus sa ako jediný nováčik k Schengenu nepripojí - boli jedným z hlavných argumentov starých štátov proti prijatiu riešenia. Pohybujú sa okolo 4 miliónov eur, členské štáty ich však nakoniec odsúhlasili.
Okrem vyčlenenia peňazí budú teraz musieť nové štáty dokončiť svoju prípravu na Schengen, čo znamená zabezpečiť vonkajšie hranice únie. Slovensko musí zaviesť systém elektronickej ochrany hranice s Ukrajinou. "Ostnatý drôt nám nehrozí, ale pôjde o elektronický systém, ktorý bude v pravidelných metrových intervaloch strážiť hranicu a signály pôjdu do policajných staníc. Pohyb na slovensko-ukrajinskej hranici bude kompletne monitorovaný," povedal Kaliňák.
Práve pre obavy z priepustnosti hranice pozdĺž karpatského hrebeňa napadla Slovensko začiatkom týždňa rakúska ministerka vnútra. Na včerajšej schôdzke v Bruseli však už Rakúsko žiadnu kritiku nevznieslo a Kaliňák vyhlásil, že Slovensko sa dokáže v termíne pripraviť na monitorovanie pohybu na ukrajinskej hranici.
Slovensku a Česku prináša včerajšia dohoda ešte jednu dobrú správu: súčasný voľný režim prechádzania česko-slovenskej hranice zostane bezo zmeny. Nebude ho potrebné obmedzovať, čo v prípade odkladu rozšírenia Schengenu hrozilo.
