li štart v jarnom play off, no domáce Bielorusky im radosť nedopriali.
Hoci zverenkyne Tomáša Kuťku nastrieľali súperkám najviac gólov (127) a inkasovali najmenej (85), v päťčlennej skupine skončili až druhé. Šancu zabojovať o budúcoročný svetový šampionát vo Francúzsku a tým i olympiádu v Pekingu 2008 definitívne stratili.
Napriek tomu, nech to znie akokoľvek paradoxne, urobili prvý krok k prelomeniu nekonečnej nepostupovej série. Na rozdiel od predchádzajúcich neúspechov konečne prestali lamentovať nad premárnenou šancou a nepriazňou rozhodkýň.
Tréner Kuťka im nič také nedovolil. Radšej sa sústredil na vlastné chyby, ktoré sa za nepriazeň bulharských rozhodkýň v kľúčovom zápase s Bieloruskami (29:31) schovať nedajú. „Nie sme žiadna veľmoc. Dánky, Nórky či Maďarky by v Bielorusku postúpili, ale my na rozdiel od nich máme len úzky káder neschopný zopakovať dva razy nadpriemerné výkony. A naľavo a napravo nám chýbajú ostré spojky schopné dávať dostatok gólov,“ úprimne priznal po návrate domov aj pred televíznymi kamerami Tomáš Kuťka.
Šancu okúsiť atmosféru pekinskej olympiády jeho výber pochoval. To ho mrzelo zo všetkého najviac. Pokiaľ však Slovenky prestanú hľadať chyby v druhých a začnú odstraňovať vlastné herné nedostatky, šanca na návrat na vrcholnú scénu možno príde. „Len treba mať trpezlivosť,“ nazdáva sa Kuťka, ktorý Bielorusky favorizoval ešte pred štartom kvalifikácie.
Dobre vie, že rozhodujúci zápas s domácimi hádzanárkami rozhodkyne spravodlivo nepískali. „Museli by sme byť lepší o desať gólov, aby sme vyhrali,“ tvrdil v návale emócií tesne po zápase. Vtedy ešte hnev na rozhodcov prehltnúť nevedel, no na druhý deň už uvažoval oveľa triezvejšie.
Odviesť v zápase viac percent domácim však platí i v hádzanej. Napokon v dvoch z troch kvalifikačných skupín si miestenky do play off vybojovali domáce tímy. Vo Valcei sa tešili Rumunky. Češky v Chebe získali rovnako bodov ako víťazné Turecko, no o postupe hosťujúceho tímu rozhodol lepší vzájomný zápas.
