Veľvyslancom bez riadneho schvaľovacieho procesu sa stal počas kongresovej prestávky vlani v auguste a Senát ho teraz mal v úrade potvrdiť. Potom, ako ho po voľbách ovládli demokrati, sa to ukázalo viac než problematické.
Bolton (na snímke SITA/AP) oznámil rezignáciu po zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanej Severnej Kórei.
Medzi jeho najväčší úspech v OSN patrí presadenie rezolúcie o sankciách proti severokórejskému režimu. Biely dom chválil Boltonovu prácu na iránskom nukleárnom programe či genocíde v Darfúre a reforme svetovej organizácie. „Urobil z reformy OSN prioritu, keďže chceme, aby bola dôveryhodnejšia a efektívnejšia,“ povedala Bushova hovorkyňa Dana Perinová.
Biely dom predtým sľuboval, že Bolton v OSN zostane. On sám sa napokon rozhodol odísť . Oficiálne tak urobí už v januári, keď jeho mandát uplynie a na ďalšie fungovanie by potreboval súhlas Senátu.
Bolton čelil už pred vymenovaním zdrvujúcej kritike. Hovorilo sa o ňom napríklad, že zle zaobchádzal s podriadenými a kolegami. Kritici ho podozrievali z manipulácie spravodajských informácií na naplnenie svojich ideologických cieľov. Snažil sa získať detaily o komunikácii amerických predstaviteľov v záznamoch Národnej bezpečnostnej agentúry a mal spory s CIA. Počas prvej Bushovej vlády bol zodpovedný za nešírenie zbraní hromadného ničenia a bezpečnostnú politiku v rámci ministerstva zahraničia.
Ako veľvyslanec pri OSN bol jedným z jej najväčších kritikov. Keď OSN nesúhlasila s vojenskou intervenciou v Iraku, povedal, že Washington by nemal do pokladne organizácie zaplatiť ani cent. Povestné bolo jeho vyhlásenie spred vyše desiatich rokov: „Sekretariát OSN v New Yorku má 38 poschodí. Ak by ste 10 ubrali, nepoznali by ste zmenu.”
Autor: BRAŇO ONDRÁŠIK, East Lansing, Michigan
