Najviac chýbajú špecialisti v automobilovom sektore vrátane všetkých dodávateľov. Na nedostatok stavebných kapacít, najmä v robotníckych a remeselných profesiách, však upozornil aj Zväz stavebných podnikateľov. „Už dlhšie navrhujeme, aby sa Slovensko začalo zaoberať rozumne riadenou imigračnou politikou z nečlenských krajín alebo z nových členov únie,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Aj podľa Miroslava Kičinu z Podnikateľskej aliancie Slovenska sa treba začať zaoberať riadenou migráciou ľudí zo zahraničia. „Je otázne, čo urobí vstup Bulharska a Rumunska do EÚ, čiastočne to môže riešiť problém,“ povedal Kičina.
Podľa neho je dôležité, aby sme si na domáci trh pustili kvalifikovaných ľudí a neboli v pracovnom strese. „Štát by sa mal snažiť zvyšovať kvalifikáciu ľudí, ktorí o to majú záujem,“ povedal Kičina.
Politici vidia rezervy doma
Aj viceprezident zväzu stavebných podnikateľov Oto Hornáček vidí riešenie v dovoze pracovných síl zo zahraničia. Stavebníctvo podľa neho zažíva nevídaný boom, a pokiaľ sa na trhu nenájdu dodatočné pracovné sily, bude rásť objem nerealizovaných stavebných objednávok, povedal minulý týždeň denníku SME Hornáček. Pripustil, že Rumunsko a Bulharsko nemusia byť tým teritóriom, odkiaľ by sa dala pracovná sila doviezť. Napríklad preto, že existuje významná rečová bariéra.
Šéf Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska Tomáš Malatinský upozornil aj na to, že aj v Bulharsku a Rumunsku môžu mať časom problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Podľa poslanca za KDH Júliusa Brocku však Slovensko zatiaľ nie je atraktívnou krajinou pre migráciu pracovnej sily zo zahraničia. „Pracovníci z nových členských krajín únie si budú môcť vybrať z lepšej ponuky. Rezervy vidím u nás doma,“ povedal Brocka. Myslí si, že nie je vytvorený priamy tlak na to, aby ľudia cestovali za prácou.
Koalícia chce tento problém riešiť spružnením Zákonníka práce, riešením bytovej politiky a presviedčaním ľudí, aby nebolo pre nich problémom sťahovať sa za prácou do iných miest. „Budeme sa určite orientovať na vlastný pracovné sily,“ povedal poslanec Smeru Maroš Kondrót.
Slovensko nie je atraktívne
Nedostatok kvalifikovaných ľudí vo výrobnej sfére na Slovensku sa týka najmä rôznych typov inžinierov, technológov, kvalitárov, logistov, nákupcov, údržbárov.
„Nedostatok spôsobuje aj ešte vždy nízka mobilita pracovnej sily,“ potvrdila Jana Hyžová z poradenskej spoločnosti Amrop Jenewein Group.
O výraznom príleve pracovnej sily na náš trh zo zahraničia sa nedá hovoriť. „Záujem je najmä o pracovníkov z východu, napríklad z Ukrajiny, Rumunska, ale tiež aj z Poľska. Slovensko však zatiaľ nie je krajinou, kde by bol záujem kvalifikovaných ľudí zo zahraničia osobitne výrazný,“ povedala Hyžová. V slovenskom stavebníctve pracuje veľa ľudí zo zahraničia, často však nelegálne.
Mzdy sa tlačia nahor
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily tlačí na rast miezd. Podľa manažéra Manpower Borisa Lukáča Slovensko prestáva byť zaujímavé pre zahraničných investorov výlučne pre nízke mzdy. „Nárast platov nízkokvalifikovanej pracovnej sily vo výrobnej sfére je reálny fakt. Je podporovaný hlavne pracovnými príležitosťami v Maďarsku a Českej republike,“ povedal Lukáč.
Ak napríklad automobilky pôvodne uvažovali o mzde pre operátorov od 7000 do 9000 korún, dnes majú platy pre nastupujúcich zamestnancov podstatne vyššie.
„V trnavskom závode PSA je najnižší hrubý nástupný plat 15-tisíc korún pre pracovníka pri páse,“ povedal hovorca PSA Peugeot Citroen Peter Švec. Pripustil, že pre zamestnanca je už zaujímavé, ak mu niekto zaplatí o 500 korún viac, a tomu zodpovedá aj fluktuácia pracovníkov v závode.
