Idem a volím, pretože chcem, aby nevyhral ten druhý. Idem a volím, pretože si to želá rodina (farár, agitátor na ulici s pokútnou odmenou v ruke). Nejdem a nevolím, pretože všetci sú rovnaké svine. Nejdem a nevolím, pretože ich nepoznám. Nejdem a nevolím, pretože menšie zlo je tiež zlo. Všetky prístupy sú legitímne. A tak je to dobre.

Dedina Brunovce nie je na Slovensku známa prakticky ničím s výnimkou exotického Dušana Močka na poste starostu. Vyhral už piaty raz. Čím svoju obec preslávil? Tým, že bol opakovane ocenený titulom „nepriateľ informácií“ v rámci súťaže INFOčin roka. Močko je „majiteľom“ devätnástich pokút od úradov za opakované porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. To je však iba malá časť mozaiky jeho mentálnej úrovne. On tie pokuty totiž neplatil zo svojich, ale z obecných peňazí. Na súdoch ho navyše obhajoval obecný právnik. Ako inak - za obecné. Zaujímalo by ma, prečo vlastne zákony ich notorickým porušovateľom umožňujú kandidovať. Či by kandidáti nemali byť naozaj bezúhonní. Opätovné zvolenie na neho logicky zapôsobí ako posmelenie. Aj do ďalšieho krivenia či ignorovania paragrafov.

Mesto Žilina je tiež známe najmä doterajším primátorom Jánom Slotom. Pokútne praktiky v mestskom zastupiteľstve, opakovane hlásané mestskou opozíciou, množstvo káuz a arogantné správanie sa voči oponentom priniesli po dlhých rokoch zmenu. Asi už bolo treba prevetrať zatuchnutý smrad na žilinskej radnici.

Z nezvolenia šéfa SNS za primátora vyplývajú aj dve ďalšie správy - jednak bude mať Slota viac času venovať sa vrcholovej politike (doteraz patril v NR SR k rekordným absentérom) a jednak sa bude musieť doterajšia mestská opozícia postaviť čelom k svojim tvrdeniam o tom, čo Slota stváral. Ak to nezvládne, vyjde na posmech. V zastupiteľstve na to má dostatok mandátov a priestor na výhovorky je tak minimalizovaný.

Kontroverzný kandidát na starostu a kontroverzný kandidát na primátora. Obec s asi päťsto a mesto s osemdesiatšesťtisíc obyvateľmi. Dlhoročný starosta, začínajúci v časoch temných socialistických, a dlhoročný primátor, symbolizujúci časy temné súčasné. Obaja čudní, obaja svojím spôsobom slávni. Jeden lokálny, jeden celoslovenský politik. Tí dvaja však nemajú spoločné najmä jedno - pocity, plynúce z výsledkov, ktoré tesne pred polnocou vyťukali tlačové agentúry. Jeden vyhral a jeho obec tak prehrala. Druhý prehral a jeho mesto tak vyhralo. Močkova výhra však dokazuje aj to, že voliči nemajú nijaké zábrany zvoliť si nečestného človeka. To by málokto čakal. Slotova prehra dokazuje, že aj trpezlivosť časti Žilinčanov má svoje limity. To by tiež málokto čakal. Oba výsledky sú teda hodnotným poznatkom. Vypovedajú najmä o tom, akí sme.