Neviem ako u vás, ale u nás sa tá tohtoročná celkom pekne rozbehla. Kandidáti, ktorí majú šancu, sa vzájomne okydávajú a vykrikujú si minulé hriechy, čo im zároveň nebráni sľubovať nesplniteľné.
Tí, čo šancu nemajú, sa tvária, akoby už sedeli na radnici, alebo sa netvária nijako a človek netuší, prečo sa vlastne do tejto bizarnej súťaže prihlásili. A napokon je tu ešte úplne nový prvok – neznámy dobrodinec, čo povyťahoval temer na všetkých kadečo, čo sme tušili, a nevedeli isto, aj čo sme netušili. Konečne sa v našom meste aspoň niečo deje.
Nepropagujeme, len informujeme
Začalo sa to tým, že majiteľ zakázal predvolebnú kampaň v mestskej televízii. Tak sa súčasný mestský establišment snažil 'odfajčiť' čo najviac protivníkov. Vzápätí sme sa dozvedeli o úspechoch tých istých ľudí za posledné volebné obdobie – len sa to nevolalo predvolebná kampaň, ale prehľad doterajších výsledkov. Na kriedovom papieri a s farebnými obrázkami sme sa mohli dozvedieť, koho pani primátorka v ktorom roku svojho volebného obdobia ocenila, s kým priateľsky posedela, koho navštívila za hranicami chotára a koľko máme platiteľov dane za psa. Že v tomto meste za posledné štyri roky zdochol pes, sme sa nedozvedeli – to sme už vedeli z prebiehajúcej bilbordovej kampane.
V čom má prsty KGB
Potom sa nám prihovoril nádejný mladý ľavicový primátor, čo sa rozkmotril so svojou rodnou stranou a tá ďalšia ho dokonca vylúčila zo svojich radov. Všetko vie a všetko pozná, na všetko má liek. Usmieva sa z bilbordov, plagátov, letákov, jeho nevtieravá prítomnosť nám nedáva zabudnúť, kto je naša jednotka. Človek by takmer podľahol čaru osobnosti, len som si potom lepšie pozrel ten jeho predvolebný materiál a zistil, že sa nám pokúša nahovoriť niečo nereálne aj v oblasti, ktorej náhodou trocha rozumiem, a už bolo čaro fuč.
Jeho pôvodnej rodnej strane to však evidentne neprekáža, lebo práve dnes som dostal rozsiahly dvojstranový materiál, ktorým sa ma SDĽ snaží presvedčiť, že nežná revolúcia bola podvod na občanoch a ľavicový kandidát je jediná dobrá voľba. Už len tento materiál by stál za samostatný rozbor – začína sa úvahou o predprevratovej kontrole Charty 77 zo strany USA za riadenia osobami z KGB. O Marťanoch som sa nanešťastie nedozvedel nič.
Čo sme predtým netušili
Vstupom koaličného kandidáta na kolbište sa kampaň premenila na súboj týchto dvoch – toho pravého koaličného a toho prvého, ktorého koalícia odmietla podporiť, lebo ho, nedisciplinovaného, jeho druhá rodná strana vylúčila zo svojich radov.
Ten pravý kandidát sa však ukázal tiež celkom zbehlý – na štyroch stranách nám hneď a zaraz vysvetlil, ako má všetko byť. Sofistikovaným spôsobom sa nám snaží podsúvať svoje vízie, prejavuje sa ako vľúdny, skoro otcovský typ. Človek by už aj podľahol, ale potom, našťastie, zaúradoval neznámy dobrodinec a do schránok nám napchal Novoveskú Pravdu. Kto je jej autorom, to sme sa nedozvedeli, zato sme si mohli prečítať skoro o všetkých kandidátoch veci neslýchané bez záruky.
Leták mal veľký úspech, čítal sa hojne, ľudia medzi sebou rozoberali jednotlivé príspevky a vadili sa, čo je a čo nie je pravda. Dozvedeli sme sa dokonca aj o treťom silnom kandidátovi, čiernom koňovi predposledného primátora, ktorý nám sám o sebe nepovedal nič a tí dvaja rivali ho potichu ignorovali.
Sľúbime všetko a najväčšie!
No a takto to pokračovalo. Každý deň som zo stránky vyťahoval nejaký predvolebný materiál. Spišská Nová Ves má najvyššiu kostolnú vežu na Slovensku a tento fakt, na ktorom nemá nik zo súčasných potentátov zásluhu, podnietil nevšednú súťaživosť. A tak nám sľubujú najväčší priemyselný park, najväčšie športové stredisko, najväčší rekreačný areál, najväčší výstavnícky, nákupný, oddychový a zábavný komplex na Slovensku. Mesto sa dokonca vymyká z celoslovenského priemeru – na plochách pre predstavovanie jednotlivých kandidátov sa objavili aj tváre Roba Kazíka či Ota Weittera, čím sa rozhodne nevídaným spôsobom skvalitnila možnosť voľby. Až keď som tam našiel aj reklamu na opaľovací krém, víťaza roku 2005, zapochyboval som, či nejde o nemiestnu recesiu.
„Ostatný“ boli v škole
V tom množstve predvolebných materiálov mám aj svojich favoritov, perly, čo sa nedajú obísť bez povšimnutia. Jeden z kandidátov na poslanca v mojom obvode v kolónke vzdelanie uvádza tri školy, z toho jednu zahraničnú, čo mu ďalej v texte nebráni napísať, citujem: „Ostatný sedeli v škole...“
Druhý zasa prízvukuje, že dal svojim deťom do života pevný základ – vzdelanie, ktoré považuje za dôležité aj pre celú mladú generáciu v našom meste, a vzápätí oslovuje svojich potenciálnych voličov: „Vážený spoluobčania.“ Niežeby sa v ostatných materiáloch nenašli chyby a preklepy, ale tieto sa mi páčia najviac. Čaro nechceného, čo ozvláštňuje predvolebnú atmosféru v našom malom meste.
Napokon – vyzerá to tak, že sa v ňom po sobote veľa nezmení. Ak sa človek díva na svet reálne, zvolené bude len väčšie alebo menšie zlo. Neverím, že by sa ľudia vzopäli a zvolili niečo z lepšieho. Ak by aj bolo z čoho, skúsenosti sú také, že stabilná voličská základňa je príliš rigidná, a tak sa nejaké prekvapenia očakávať nedajú. Kiežby to vo vašom meste bolo ináč.
barlog.blog.sme.sk
(Písané dva dni pred voľbami. V Spišskej Novej Vsi sa napokon primátorom stal kandidát Smeru.)
Autor: MILAN BARLOG
