ia a horí tu sviečka. Baníci sú rovnako skúpi na slovo a pred novinármi doslova utekajú.
"Život ide ďalej a my chodíme do práce. Strach sme mali aj predtým, ale to je údel tejto profesie," povedal jeden z oslovených baníkov. O obavách z osudného siedmeho revíru prehovorili iba niektorí. Zväčša tí, ktorí už v bani nepracujú, alebo sa chystajú odísť. "Nik nechce prísť o prácu. Takáto tragédia sa stáva raz za dvadsať rokov a všetci si myslíme, že nás to už nepostihne," dodáva baník.
V rodinách, kde prišli o svojich najbližších, zdesenie stále trvá. Pochovať otca rodiny mohli iba v jednom prípade, v ďalších je stále neistota.
Potvrdil to Milan Zrnek mladší, syn jedného z baníkov. Tiež kráča v otcových šľapajach a do tragédie pracoval na stenovom porube nováckych baní, ibaže na inom úseku. Teraz zvažuje, čo ďalej. Priznáva, že rodina utrpela silnú traumu a on sám už zrejme nikdy nenájde odvahu vrátiť sa do podzemia. "Najhoršie je na tom mamka. Hoci vieme, že otec nežije, ona na neho stále čaká a verí v zázrak," dodáva. Podľa neho je na všetkom najhoršia neistota, kedy telesné pozostatky otca nájdu. Môže to trvať mesiace.
Z posledných chvíľ života Milana Zrneka vie jeho rodina iba zlomky. Vo chvíli, keď prišlo k silnému závalu, mal ešte šancu utiecť. Na rizikovom úseku pracovalo v tom čase jedenásť baníkov a siedmi v posledných sekundách unikli istej smrti. Milan Zrnek sa ešte snažil pomôcť kamarátovi Vladovi Ondrejkovi, ktorému v závale uviazla čižma a volal o pomoc. Silná vlna vzápätí zmietla oboch.
Syn Milan priznáva - otec pred mamou spomínal, že úsek je nebezpečný a chodia z neho mokrí. Z nadložia však nekvapkala čistá voda, ale zmes, ktorá pripomínala po zaschnutí cement. "Keď išli zo šichty, pripomínali skôr murárov ako baníkov," dodáva syn. Sám je kvôli psychickej traume dlhodobo práceneschopný a rovnako je na tom aj matka. Aj mladší Milanov brat sa učí za banského mechanika, no teraz je otázne, či práve túto školu bude chcieť ukončiť. Rodina už odovzdala odborníkom vzorku DNA pre prípad, že by sa našli telesné pozostatky ďalšej obete.
Ako dlho hľadanie obetí potrvá, nevie presne odhadnúť nik. Ako povedal generálny riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza Peter Čičmanec, na odstraňovaní závalu nepretržite pokračujú. Zatiaľ sa im podarilo odstrániť približne 500 kubíkov, čo je asi 50 - 60 metrov jednej z dvoch zavalených chodieb. "Predpokladáme, že zával mohol obsahovať 2500 - 3000 kubíkov zeminy. Sú to v podstate dva úseky. Na odstránenie závalu z jednej chodby bude potrebný približne mesiac," dodal Čičmanec.
Druhá - hlavná chodba meria asi 360 metrov a jej problémom je 15-stupňový sklon, ktorý práce komplikuje. Aby záchranárov neprekvapilo ďalšie uvoľnenie materiálu, musia sa dostať záchranné čaty do hornej časti pod stenový porub. Podľa Čičmanca musia najprv urobiť opatrenia, aby minimalizovali ďalší možný zával. Do úvahy prichádza injektáž priestoru, prípadne betónová hrádza. Vyčistenie druhej chodby môže trvať aj pol roka. Kde sú telá obetí, zatiaľ nik nevie. Zával bol taký silný, že ťažké banské stroje posunul o 100 - 200 metrov.
V hornonitrianskej uhoľnej panve si baníctvo za sto rokov vyžiadalo stovky obetí.
