Gina Lollobrigida, jedna z najväčších povojnových hviezd strieborného plátna, sa bude vydávať. Sedemdesiatdeväťročná herečka, ktorá patrila medzi najkrajšie ženy sveta, plánuje pre seba a svojho snúbenca Javiera Rigau y Rafolse svadbu snov. Sobáš sa bude konať 27. januára v Ríme a je naň pozvaných približne štyristo hostí. Na obrade v chráme Santa Maria in Aracoeli bude mať slávna Lollo jemne ružové šaty, na hostinu sa potom prezlečie do jasnočervených šiat s veľkým dekoltom. Jej nastávajúci je o 34 rokov mladší, nie je to však žiadna krátka láska - zoznámili sa pred 22 rokmi v Monte Carle. "Hneď od začiatku bol z toho vzťah, udržiavali sme ho však v tajnosti. Najprv išlo o číru vášeň, neskôr sa z nej vyvinula naozajstná láska," hovorí Lollobrigida, ktorá sa v roku 1971 po dvadsiatich dvoch rokoch manželstva rozviedla so svojím prvým mužom, lekárom pochádzajúcim z bývalej Juhoslávie.
Gina Lollobrigida bola dlhé roky najslávnejšou talianskou herečkou a pre mužov stelesňovala symbol ženskej krásy. Nakrútila okolo sedemdesiat filmov, medzi nimi aj Fanfána Tulipána s Gérardom Philipom. "Ten film mi priniesol úspech. Keď som ho v roku 1952 nakrúcala, nebola som nikto, po premiére som však nemohla vyjsť na ulicu. Bolo to šialené," spomínala po rokoch herečka, ktorá začínala ako modelka. Prvý filmový kontrakt podpísala až potom, čo sa v roku 1947 stala Miss Italia. Medzi jej najznámejšie filmy patrili Rimanka, Zákon, Krásky noci či Zvonár od Matky Božej. Kasové trháky Chlieb, láska a fantázia a Chlieb, láska a žiarlivosť (1954) z nej urobili najlepšie platenú európsku herečku. Srdcia divákov i mnohých ctiteľov, medzi ktorých patril aj slávny juhoafrický kardiochirurg Christian Barnard, si Lollobrigida získala nielen peknou tvárou, ale aj tým, ako sa dokázala stotožniť s energickými frivolnými dedinčankami. A ako tvrdí ona sama, aj rešpektovaním maminej rady "neukazuj nohy nad podväzkom".
Keď v prvej polovici 70. rokov filmových ponúk ubudlo, pustila sa absolventka umeleckej školy na dráhu fotografky a sochárky. Hneď jej prvá fotografická kniha Moje Taliansko sa stala bestsellerom a jej sochy mohli postupne obdivovať návštevníci galérií v Paríži, Moskve i v Benátkach. K umeleckým aktivitám pripojila neskôr aj humanitárnu činnosť v prospech chudobných detí. To všetko sú veci, ktoré podľa nej tvoria recept na pôvab aj vo vyššom veku: "Nemyslieť na krásu, milovať život a mať stále záujmy."
(vik)
