Notoricky známa pieseň skupiny Elán Stužková má už takmer dvadsať rokov a dodnes je pre mnohých študentov neoficiálnou maturitnou hymnou. Jej autorom je textár BORIS FILAN, ktorý si s nami zaspomínal na svoje študentské časy.
Ako sa zrodila vaša Stužková vo veršoch?
"Text tej pesničky je veľmi presný záznam toho večera, to poézia vie. Vypadol zo mňa ako zo sliepky vajíčko. Dozrel a ja som ho zniesol."
Tušili ste, že váš text bude mať takú životnosť?
"Niečo som tušil, lebo ozubené kolieska srdca tej pesničky do seba zapadli a pohli sa. Myslím si, že ich oživila hudba."
Ako vaša znotovaná stužková ovplyvnila váš život?
"Myslím, že oveľa menej ako môj život tú pesničku. V tom čase som bol profesionálny textár, bola to každodenná práca. Mojou úlohou bolo ,znášať' texty."
Spomínate si ešte na vlastnú stužkovú?
"Naša stužková sa začala triednym konfliktom. Bolo nás iba pár chlapcov. Niektoré dievčatá prišli s nápadom, aby sme sa spojili s maturantmi z elektrotechnickej priemyslovky. Aby si mali s kým zatancovať. To bolo neprijateľné. Rozhorčeným prejavom pred tabuľou som tento plán zavrhol."
Ako ste nakoniec oslavovali?
"Stužkovú sme mali v Lotos Clube v hoteli Carlton. Šéfoval mu otec nášho spolužiaka, luxusný vrchný pán Malík. Učitelia povolili na úvod pohár šampanského a potom už iba ovocné bowle z konzerv. To pili len dievčatá a Marián Mastihuba. Tvrdé jadro - Hammel, Hlavenka, Katriak a Filan - chodilo hore do Cercle na francúzske koňaky. Okolo polnoci som ušiel so svojou triednou láskou. Moja mama do rána tancovala s telocvikárom Fáberom."
A čo iné stužkové, chodili ste?
"Cudzie stužkové? Zabudnite. My sme v tom veku (v osemnástich) boli veľmi dospelí a netolerantní. Také školské parády sme ignorovali."
A čo ste robili?
"Čítali sme de Sada, Ginsberga, Kerouaca, chodili sme na Buňuela a Němcove Diamanty noci. Nenávideli sme meštiakov, učiteľov, papalášov a dojatých rodičov. Vo V-klube sme pili drsné červené víno a fajčili pekelne silné kubánske Ligueros. Aj po mnohých rokoch sme s manželkou môjmu mladšiemu synovi Oliverovi sľúbili, že na jeho stužkovú neprídeme. Ale ako býva zvykom rodičov, oklamali sme ho a tajne sme sa tam vybrali. Skrytí za stĺpom sme dojato sledovali odovzdávanie stužiek. Decká sa zrazu postavili do polkruhu a zaspievali tú elánovskú pesničku. Bolo to suverénne najlepšie predvedenie, aké sa jej kedy dostalo. Nechcel som sa vtedy prezradiť, a tak by som im teraz rád dodatočne poďakoval. Práve končia vysoké školy. To je život."
