že dve z nich v nemocnici omylom vymenili.
Spolužiačky z gymnázia si na ulici už dlho plietli Edytu s Kasiou, a naopak. "Kamarátky mi hovorili, že musím mať dvojča, pretože sa vraj neuveriteľne podobáme," hovorí Kasia, ktorá má dnes 23 rokov. "Keď sme sa stretli, zistila som, že podoba je to naozaj šokujúca, ale hovorila som si, že je to len náhoda. Keď som však zistila, že Edyta sa narodila presne v ten istý deň ako ja, zosypala som sa."
Kasia spočiatku rodičom nič nepovedala, no potom pozvala Edytu na návštevu.
"Keď moja žena Edytu uvidela, rozplakala sa. Zrazu bolo všetko jasné, bola to naša biologická dcéra," spomína otec dvojčiat Andrzej Ofmański.
Genetické testy už len potvrdili pravdu, s ktorou sa rodina dodnes ťažko vyrovnáva.
Ani jedna z rodín však na výmenu dcér nepomýšľala. "Bolo na to príliš neskoro," hovorí otec.
Príbeh zamenených detí sa začal 15. decembra 1983, keď sa v jednej varšavskej nemocnici narodili dvojčatá. Na svet prišli síce mesiac pred termínom, ale v dobrom zdravotnom stave, len Nina (pôvodná) mala trošku zdeformovanú nožičku. V ten istý deň sa v inej pôrodnici inej mamičke narodilo ďalšie dievčatko. O dva týždne sa všetky tri deti dostali do inej nemocnice, pretože mali zápal pľúc. A tam dve z nich zamenili.
"Celý mesiac sme k našim dievčatkám nemali prístup. Mohli sme sa na ne len pozerať cez sklo," spomína Ofmański.
Keď sa dvojčatká vrátili z nemocnice domov, mala už Nina (nová) nožičku v poriadku a poriadne pribrala. To však nebol pre rodičov dôvod na znepokojenie.
Dnes, po 23 rokoch je zažltnutá nemocničná karta jedným z usvedčujúcich dôkazov, na základe ktorého advokáti žiadajú, aby štát odškodnil za morálnu ujmu každú zo siedmich dotknutých osôb sumou 100 000 zlotých (asi 900 000 korún). Súdny proces sa začal pred štyrmi rokmi, ku koncu má však ešte ďaleko.
Rodiny sa dnes snažia žiť so svojím bremenom. Skutočné dvojičky Kasia a Edyta sa nemajú príliš v láske, Nina sa vydala a chce na všetko zabudnúť.
"Teraz som otec troch dvojčiat. Mám ich rád všetky tri, správam sa k nim rovnako. Keby som si však mohol vybrať, radšej by som žil ako prv, kým sme sa to dozvedeli," dodáva Ofmański.
