I toto gesto sa vnímalo ako zmierlivý krok smerom k moslimom, ktorých si proti sebe pápež popudil svojím kontroverzným prejavom v nemeckom Rezne.
Pápež sa však včera vrátil k svojej tradičnej rétorike, ktorá sa Turkom páčiť príliš nemohla.
Návšteve Hagie Sofie včera predchádzali protesty tureckých islamistov, oproti nedeli však šlo o zanedbateľné množstvo ľudí - na demonštráciu na námestí Bayezit sa zišlo len 40 islamistov. Tí protestovali predovšetkým proti pápežovej návšteve múzea.
Podľa nich ho 79-ročný pontifik pokladá za kostol, ktorým bol pred rokom 1453. Turci vtedy dobyli Konštantinopol, v chráme sa pomodlil sultán Mehmet a kostol prestavali na mešitu.
Múzeom sa potom stal v roku 1934, až počas Ataturkovej sekularizácii Turecka. „Hagia Sofia je turecká a zostane turecká,“ hlásal jeden z plagátov protestujúcich islamistov. Tí nadviazali na predchodcov, ktorí prišli s podobnými protestami už v roku 1967 - vtedy pápež Pavel VI. spôsobil škandál, keď sa v múzeu pomodlil.
Celá oblasť okolo múzea i Modrej mešity, ktorá má ako jediná na svete hneď šesť minaretov, bola včera uzavretá. Okrem tisícov hliadkujúcich policajtov nad mestom prelietalo i množstvo vrtuľníkov. „Tu je pápež bezpečnejší než v Ríme,“ smial sa recepčný v hoteli Star Holiday, ktorý leží priamo oproti mešite.
Benedikt XVI., ktorého cesta bola v prvých dvoch dňoch plná zmierlivých gest, sa ale včera dostal do istého rozporu so svojimi hostiteľmi. Po rokovaní s patriarchom Bartolomejom totiž používal jeho ekumenický titul, a Turecko patriarchu ako celosvetového predstaviteľa ortodoxných kresťanov neuznáva.
Benedikt po rokovaní s patriarchom povedal, že proces sekularizácie oslabuje kresťanské tradície Európy. Žiada preto Európanov, aby sa vrátili ku kresťanským koreňom a hodnotám.
Výslovne pritom síce nezmienil islam, ale jeho spájanie starého kontinentu len s kresťanstvom označujú pozorovatelia za isté pritvrdenie rétoriky Vatikánu.
Pápež sa aj v Istanbule poklonil pamiatke pastora Andrea Santora, ktorého zavraždil islamistický mladík v severotureckom Trabzone. Dôvodom k útoku na talianskeho kňaza boli karikatúry proroka Mohameda vytlačené v minulom roku v mnohých európskych listoch.
Autor: MILAN ROKOS, Lidové noviny, Istanbul
