Obec čoraz viac ovplyvňuje život obyvateľov

BRATISLAVA - Aká bude daň z nehnuteľností, ako často bude premávať mestský autobus, kto bude mať zľavu na cestovnom, bude mať kto opatriť nevládneho príbuzného?

Odpovede na všetky tieto otázky dnes už závisia od obce alebo mesta, v ktorom človek žije. V sobotu sa v 2926 obciach konajú piate ponovembrové voľby do orgánov miestnej samosprávy.

Tohtoročné komunálne voľby sa konajú v nových podmienkach - od tých predchádzajúcich štát na obce preniesol množstvo právomocí i majetku, nechal im čoraz väčšiu časť výnosu dane z príjmov fyzických osôb a uvoľnil im ruky v miestnych daniach.

Obce hospodária s miliardami

Bývalý vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský tvrdí, že príjmy a výdavky miestnej samosprávy, ako aj jej daňové príjmy, sú napríklad oproti roku 2002 trojnásobne vyššie, takže dnes rozhoduje takmer o 90 miliardách korún.

Napríklad výdavky Prešova v roku 2001 dosiahli necelých 409 miliónov, na tento rok si ich mesto naplánovalo vo výške 1,2 miliardy korún.

Aj preto majú politické strany čoraz väčší záujem obsadiť radnice väčších miest, mieni sociológ Ľubomír Falťan. "Na vidieku ľudí až tak nezaujíma, či je niekto z tej alebo onej strany, ale či vie pre dedinu niečo urobiť."

Volebná účasť nezodpovedá významu obcí

Pavol Marchevský z Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade hovorí, že bude zaujímavé, či si voliči uvedomia, ako veľmi sa situácia zmenila, či na to zareagujú. Ústav však volebnú účasť odhaduje na 40 percent, čo by bolo o 10 menej ako v roku 2002.

Z prieskumov pritom vyplýva, že najviac obyvateľov Slovenska sa na prvom mieste stotožňuje so svojou obcou. Falťan vysvetľuje, že ľudí najviac zaujíma to, čo sa deje v ich bezprostrednom okolí, takže pomerne malá účasť na komunálnych voľbách je vlastne paradoxom.

Na vidieku bola dosiaľ vždy väčšia volebná účasť ako v mestách. Falťan mieni, že sľuby kandidujúcich v mestách sú často nesplniteľné alebo všeobecné. "V Bratislave majú všetci radi Bratislavu, všetci ju chcú mať krajšiu, alebo jej veria," hovorí. "Človek má niekedy dojem, že idú realizovať svoje potreby a nie problémy mesta."

Primátor Bánoviec nad Bebravou Ján Turčan, ktorý už nekandiduje, je presvedčený, že komunálne voľby získavajú na dôležitosti. "Volebná účasť je často nepochopiteľná. Sám si kladiem otázku, či preto, že (ľudia) sú spokojní s tým, čo majú, alebo neveria, že ich hlasy sú až také dôležité. Najhoršia skupina nevoličov je tá, ktorú to nezaujíma."

Koho voliť? V obciach to je vraj menší problém

Falťan hovorí, že na dedinách sú kandidáti známi, voliči vidia ich každodennú činnosť, a je tam menšia miera anonymity. Vo väčších mestách, ak nejde o dlhoročných komunálnych politikov, sú kandidáti "anonymní a neznámi, ich mená často nič nehovoria".

Ak obyvatelia obcí a miest nepôjdu voliť, zbavia sa možnosti ovplyvniť výsledky volieb a potom sa budú darmo sťažovať, že sa na čelo samosprávy nedostali ľudia podľa ich predstáv, pripomína Nižňanský. Práve preto, že "mestá a obce majú oveľa väčší vplyv na každodenný život obyvateľov", mali by tí pozornejšie vyberať svojich zástupcov.

Ivan Rončák, politológ a spolupracovník mimovládnej Transparency International Slovensko, voličom radí, aby si všímali, ako doterajší predstavitelia obcí hospodárili. Vo veľkých mestách kandidujú aj takí, ktorí "na svoju volebnú kampaň vynaložili oveľa viac, ako sa im môže na primátorskej mzde a odmenách vrátiť, čo je minimálne podozrivé". Rončák vystríha pred kandidátmi, ktorí by sa mohli ocitnúť v konflikte záujmov, keď chcú napríklad odvážať komunálny odpad, čistiť cesty a chodníky, osvetľovať mesto.

Čo obec alebo mesto robí

rozhoduje o miestnych daniach a (miestnom) poplatku za komunálny odpad a spravuje ich,
zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom, udržiavanie čistoty v obci, údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp,
zabezpečuje miestnu verejnú dopravu, a to do takej miery, že schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce, dáva súhlas so zastávkou vnútroštátnych i medzinárodných autobusových liniek v obci,
zabezpečuje výstavbu a údržbu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych a ďalších obecných zariadení, ako aj kultúrnych pamiatok, a spravuje ich,
zriaďuje, riadi a ruší určité zariadenia sociálnych služieb (domov - penzión pre dôchodcov, klub dôchodcov, jedáleň pre dôchodcov a iné), rozhoduje o poskytovaní takejto starostlivosti, opatrovateľskej a prepravnej služby i o platbe za takéto služby,
najmä pre dôchodcov organizuje spoločné stravovanie,
prijímateľovi dávky v hmotnej núdzi môže poskytnúť sociálnu pôžičku a jednorazovú dávku v hmotnej núdzi,
prideľuje obecné byty,
môže prenajať hnuteľný i nehnuteľný obecný majetok alebo ho predať, aj keď "majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať", hovorí zákon,
v určitých prípadoch sa vyjadruje k podnikateľskej činnosti a k umiestneniu prevádzky na území obce,
v "záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce" sama investuje a podniká,
organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach jej života a rozvoja - miestne referendum,
určuje a mení názvy ulíc a iných verejných priestranstiev,
určuje pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,
zabezpečuje verejný poriadok v obci; na určitý čas alebo na určitom mieste môže zakázať alebo obmedziť nejakú činnosť (zakázať predaj alkoholu na verejnom priestranstve, obmedziť používanie zábavnej pyrotechniky a tak ďalej).