Mesut Hakki Casin. FOTO LN - ALŽBůTA JUNGROVÁ
Profesor MESUT HAKKI CASIN prednáša medzinárodné vzťahy a medzinárodné právo na univerzite Yeditepe v Istanbule. Po štúdiách pôsobil ako dôstojník v tureckom letectve. Výcvik získal na armádnych základniach USA na Floride a študoval aj na San Antonio College. Okrem práce na univerzite často publikuje v tureckej tlači a je autorom niekoľkých kníh a článkov o európskej bezpečnosti NATO, Blízkom východe a Rusku.
Pápež prišiel do Turecka v čase rastúceho napätia medzi kresťanmi a moslimami. Myslíte si, že jeho cesta môže tieto spory zmierniť?
"Niektorí ľudia hovoria podľa vzoru Samuela Huntingtona o spore civilizácií medzi moslimami a kresťanmi. Dôvodom konfliktu je súperenie medzi náboženstvami. To vidíme napríklad v krajinách bývalej Juhoslávie. Ešte horšia situácia je samozrejme v Iraku alebo v Afganistane. Čas návštevy bol pápežov výber, ktorý musíme rešpektovať. A myslím si, že je to správny čas. My moslimovia veríme, že kresťanstvo je pre nás tá najpriateľskejšia viera a uznávame i vášho proroka."
Zdá sa, že väčšinu ľudí v Istanbule pápežova návšteva príliš nevzrušuje. Je to tak v celom Turecku alebo len v meste, ktoré je veľmi sekulárne?
"Predovšetkým treba povedať, že Turecko je sekulárny, a nie náboženský štát. To platí pre celú krajinu, nielen pre Istanbul. Samozrejme to však neznamená, že Istanbul je rovnaký ako východná Anatólia. Keď prídete do väčšiny tureckých miest, zasa také odlišné od Európy nie sú."
Pápež premiérovi Erdoganovi povedal, že podporuje vstup Turecka do Európskej únie. Veríte tomu, že zmení názor alebo ide len o gesto smerom k Turkom?
"Nie, nemyslím, že to bolo len gesto. Povedzme si, kto je to pápež. Z hľadiska medzinárodného práva je hlavným predstaviteľom Vatikánskeho štátu. Po druhé: reprezentuje 1,1 miliardy katolíkov, teda asi šestinu svetovej populácie. Ak povedal ešte predtým, ako sa stal pápežom, že Turecko nepatrí do Európskej únie, bol to jeho osobný názor. Dnes je však v inej pozícii a ak sa domnieva, že by sa Turecko malo pripojiť k únii, ja to len vítam. My nehovoríme, že sa chceme pripojiť zajtra, ale chceme na tom spolu s úniou pracovať. A keď budeme mať zástancov v podobe pápeža, je to len dobre."
Nedeľňajšie demonštrácie proti pápežovmu príchodu boli menšie, ako sa čakalo. Očakávate ďalšie problémy?
"Ak urobil pápež chybu, musí si opäť uvedomiť, to nie je len jeho chyba, ale chyba náboženského vodcu miliardy kresťanov. My o žiadny konflikt nestojíme, ale nereprezentujeme moslimov celého sveta, ale len turecký sekulárny štát. Samozrejme nemôžem vylúčiť akciu nejakého hlupáka, ale verím, že turecká vláda pápeža ochráni. Dúfam, že potom si západní novinári všimnú, že Turci sú normálni ľudia, ktorí sa chcú pripojiť k medzinárodnému spoločenstvu."
Turecku hrozí, že s ním pre Cyprus únia preruší prístupové rozhovory. Je tu ešte nejaká nádej na kompromis?
"Problém s Cyprom je dlhá história, je to už 40 rokov. Keď sa na to pozeráte z bruselskej strany, úplné členstvo môže dostať len krajina, ktorá spĺňa kodanské kritériá. Musíte mať vyriešené všetky hraničné problémy, a nie ich prinášať so sebou do únie. My súčasné hranice rešpektujeme. Európska únia však uznáva len grécko-cyperskú komunitu. A v referende, ktoré navrhlo OSN, aby sa mohol ostrov spojiť, povedali cyperskí Gréci nie. Európska únia urobila chybu, keď ich v roku 2004 prijala. Cyperský problém zostane na stole a rokovania únie s Tureckom budú pokračovať. Únia má teraz 25 členov a záujmy cyperských Grékov predsa nebude reprezentovať všetkých 25 národov. Ako povedal pán Churchill, lepšie je rokovať ako bojovať."
Autor: MILAN ROKOS, Lidové noviny, Istanbul
