Každý rok nový album
Beatles robili veľmi originálnu hudbu a mali navyše obrovský potenciál. V jednom roku boli schopní vydať aj dva albumy a k tomu navyše množstvo skvelých pesničiek ako single. Z hitov ako Hey Jude alebo Lady Madonna by mnohé iné kapely urobili ďalšie platne.
Niet divu, že z množstva hodín v štúdiu a na koncertoch zostalo veľa materiálu. Ten je dodnes zlatou baňou vydavateľstva EMI, vlastniaceho práva na pôvodné nahrávky Beatles. Firma si v 90. rokoch dala odvážne predsavzatie, že každoročne pred Vianocami hodí na trh „nový album“ legendárnej štvorice. Ide, samozrejme, o peniaze, popri tom sa však nedá uprieť sympatická snaha priniesť niečo nové. Na svet totiž prišla výpravná niekoľkodielna Antológia nabitá množstvom rarít alebo album Let It Be: Naked, ktorý prišiel o romantické orchestrálne šaty, do ktorých ho kedysi nasilu navliekol producent Phil Spector.
Doposiaľ najďalej pri triedení archívov zašli editori EMI pri demonahrávkach Free As A Bird a Real Love. Nahovorili ostatných členov kapely, aby k zachovanému spevu svojho mŕtveho kolegu Johna Lennona prirobili ďalšie nástroje. Stalo sa to, s čím nik nerátal – Beatles dávno po svojom oficiálnom rozchode urobili dve úplne nové pesničky.
Korene projektu Love sa dajú vystopovať predvlani, keď newyorský producent a dídžej Danger Mouse vydal Grey Album. Na tejto nahrávke zmixoval podklady z beatlesovského Bieleho albumu s hlasom rapera Jay-Z. Niektoré skladby vyšli celkom vydarene, jediný, no zásadný problém bol v tom, že ich tvorca sa neobťažoval pýtať si dovolenie. Po hrozbách právnikov EMI Grey Album stiahol z predaja, ale medzitým sa nahrávka rozšírila po internete a stala jednou z najsťahovanejších vôbec.
S láskou do minulosti
Preto neprekvapuje, že bossovia firmy súhlasili, keď vznikol nápad poskladať hudbu k predstaveniu Love divadla Cirque du Soleil kombináciou beatlesoviek. Hlavné argumenty boli dva: s impresáriom divadla sa o tomto projekte už dlhšie bavil ešte gitarista Beatles George Harrison, no hlavnou zárukou úspechu sa stal Sir George Martin. Muž, považovaný za neoficiálneho piateho člena, stál pri kapele už od jej začiatkov a ako hudobný producent výrazne pomohol na svet mnohým jej klenotom.
Love je však rovnakým dielom aj iného Martina. Starý pán si totiž prizval syna Gilesa a bol to šikovný ťah. Práve jeho nápad spojiť rytmus skladby Tomorrow Never Knows s vokálmi z Within You, Without You totiž naštartoval celý projekt. Funguje to a skvele, až sa čudujete, že to zatiaľ nikoho doteraz nenapadlo. Nie každý má však možnosť siahnuť si na originály Beatles a vybrať si z nich voľne jednotlivé hlasy či nástrojové linky.
Spomínaný mix sa na albume Love nachádza presne uprostred. Okrem neho tu nájdete 25 ďalších skladieb. V skutočnosti ide o zostrih pasáží a fragmentov až zo 130 beatlesoviek. Veľa napovedajú už dlhé názvy, ktoré sú kľúčom, väčšinu zvukov však pri počúvaní identifikujete až po chvíli. Variácie sú často len v dĺžke niekoľkých sekúnd, veľmi decentne napojené na pôvodnú pesničku, inokedy sa zase martinovský rodinný tandem pustí do odvážnejšej hry. Tých druhých prípadov je menej, ale o to sú zaujímavejšie.
Ako výstižne napísal Pavel Klusák z českého časopisu Týden, je to tak trochu hra Poznaj päť rozdielov. No zároveň opätovný dôkaz novátorstva Beatles. Napríklad úvodný nástup Get Back, do ktorého sú bravúrne primiešané pasáže z troch ďalších skladieb, veľmi pôsobivý je tiež prechod z Drive My Car cez The Word do What You’re Doing. Nevyčerpateľný potenciál originálnych záznamov je evidentný aj v Strawberry Fields Forever, ktorá od počiatočného Lennonovho vybrnkávania stále naberá ďalšie nástroje, až skončí v známej verzii.
Nie všetko je možné
V prvej časti Love sa dvakrát mihne Johnov hlas, ktorý akoby pomenúval prvé dojmy z počúvania albumu. Najskôr zaspieva Oh, yeah a vzápätí povestné beatlesovské slová vystrieda povzdychom Nothing Is Real, čo sa dá preložiť ako Všetko je neskutočné.
Martinovci si dovolili na pomery šoubiznisu dosť, no ich produkcia má stále miestami možno až priveľkú pokoru k originálom. Úplne tu chýba provokatívnejšia poloha. Že sa dá zájsť i ďalej, už v minulosti okrem Danger Mouse dokázali i iní tvorcovia. Za všetkých spomeňme napríklad Franka Zappu alebo The Residents, ktorí sa pohrali s Beatles s ironickým nadhľadom.
Paradoxne práve pri snahe rozvinúť predlohu a zároveň jej neublížiť, sa dostavia slabšie momenty – napríklad nahradenie gitár v While My Guitar Gently Weeps lyrizujúcimi sláčikmi by sa Harrisonovi asi nemuselo pozdávať.
Na úplný záver sa z cédečka ozve hymnická výzva All You Need Is Love. Brané doslovne, všetko, čo potrebujeme, je predovšetkým znovu (alebo konečne) si vypočuť pôvodné albumy Beatles. Love je len bonus. Dezert, ktorý bez hlavného chodu namaškrtí, ale nezasýti.
