ak sme s Julom pociťovali ako obmedzujúci, no mohli sme byť radi, že sme nezostali niekde pri benzínovej pumpe, ale pri divadle. Verili sme, že sa nejako pretlčieme.“
Známy divadelník nehovorí tieto slová náhodou. Dnes je to práve šesťdesiat rokov, čo novozaložený súbor Novej scény v Bratislave uviedol svoju prvú premiéru. Bola to Shakespearova hra Skrotenie zlej ženy, v ktorej si zádrapčivého Petruccia zahral Ladislav Chudík a režíroval ju Drahoš Želenský.
Vzniku druhého divadla v Bratislave predchádzala veľká diskusia v tlači. Priestory SND už nepostačovali, navyše, po roku 1945 bola zrušená aj opereta.
Do roku 1951 fungovala Nová scéna pod záštitou SND. Poskytla priestor pre činoherný súbor a súbor hudobnej komédie, vedený Františkom Krištofom Veselým, zamestnala hercov z Divadla na Korze. Usídlila sa v budove bývalého kina Alfa v Živnodome na Kollárovom námestí, kde ostala dodnes.
Spolupracovali s ňou napríklad režisér a maliar František Kudláč, režiséri Ľubomír Smrčok aj Magda Husáková-Lokvencová, do tvorby významne zasiahol dramaturg Peter Karvaš. Herecké jadro tvorili bývalí členovia SND Gregor, Bancíková, Dibarbora, Černická, Durdík, Jariabek, Filčík a ďalší.
Významnou kapitolou života Novej scény bola dvojica Milan Lasica a Julo Satinský, ktorá prišla začiatkom sedemdesiatych rokov. „Bolo to za neveselých okolností,“ hovorí Lasica, „najprv sme hrali na Korze, potom v Brne, odvšadiaľ nás z politických dôvodov vyhadzovali. Takže sme prišli z núdzových dôvodov, ako dvaja, ktorých nemajú kam dať. Vedenie urobilo bohumilý skutok, možno aj bez toho, aby sa nejako usilovalo.“
Dvojica L+S sa aj tu roky pokúšala presadiť vlastné texty, no darilo sa jej to len čiastočne, povedzme v Bréalových Husároch či v Solovičovom Žobráckom dobrodružstve, ktoré poňali pod názvom Plné vrecká peňazí.
„Dnes mám k tomuto divadlu čisto pracovný vzťah,“ tvrdí Lasica. „Nie je to už divadlo, aké som v tom čase zažil a pracuje v nej na môj vkus dosť veľa ľudí. Ale je to jediná scéna, kde sa dajú robiť väčšie hudobné projekty.“
