Najsledovanejšia relácia televízie Markíza Tanečná horúčka sa postupne dostáva do finále. Ľudia milujú mladosť, krásu, hudbu a ladný pohyb. Let's Dance im to prináša v exkluzívnom spojení, preto má úspech všade na svete. Nie je tu násilie, vulgarizmy ani prúdom netečie krv. Známe osobnosti si počas týždňa tanečné kroky vždy v inej choreografii oddrú za výdatnej pomoci tanečníkov. Akí sú ich mladí profesionálni partneri, vďaka ktorým ich popularita rastie a aj na parkete sa stávajú v žiari reflektorov hviezdami?

Zmenila krajčírku

Mirka Kosorínová (24)

Bratislavčanka Mirka Kosorínová (174 cm) sa spoločenskému tancu venuje deväť rokov. Už v základnej škole začala tancovať, potom trocha baletila, vyskúšala ľudovky aj moderné tance. "Dôležitá však bola tanečná škola s venčekom, kde nás viedli manželia Jágerskí," hovorí partnerka Tomáša Bezdedu. Finalistka majstrovstiev Slovenska v latinsko-amerických tancoch, ktorá nás v nich aj reprezentuje, tvrdí, že s Tomášom si vynikajúco rozumie. S jeho priateľkou Adelou Banášovou sú dokonca výborné kamarátky. Jej priateľ Maťo Chren, ktorý ako tanečník viedol Kateřinu Brožovú, tiež vie o tom svoje. Pretože Mirka sa vyzná najlepšie v latine, vymenila počas súťaže aj krajčírku. "Nechcela by som byť na prvých stranách bulváru, preto sa vystríham situácií, ktoré by k tomu viedli. A tak som sa vrátila ku svojej krajčírke Kataríne Kubíčkovej. Jedny šaty však mám od Fera Mikloška. Zdedila som ich po Helenke Vondráčkovej."

Denisa Halická (22)

Už šesť rokov žije v Bratislave, preto z jej slovenčiny úplne vymizol český prízvuk. Ostravčanka Denisa Halická (168 cm) k nám pricestovala, lebo v jej rodisku preferovali latinsko-americké tance a ona sa túžila venovať aj štandardným. Denisa u nás zmaturovala a dnes je študentkou tretieho ročníka biológie Prírodovedeckej fakulty UK. Do Ostravy chodieva raz za mesiac. Počas Tanečnej horúčky však ešte doma nebola, rodičia jej úspechy sledujú cez médiá. Otec sa na ňu chodieva pozerať k susedom, pretože doma nechytá Bratislavu, a mama, ktorá podniká v Mníchove, ju kontroluje na internete. Denisa sa dlhé roky venuje okrem spoločenských tancov choreografiám salsy, argentínskemu tangu a osobitnému tanečnému štýlu šou dance. Parketová partnerka Maroša Kramára si pochvaľuje jeho zmysel pre humor a kamarátsky, takmer súrodenecký prístup. S ruskou krajčírkou Lebeďou je spokojná, najviac sa však potešila zelenkavým šatám, ktoré mala oblečené na jive. A čo urobí s peniazmi získanými vďaka Tanečnej horúčke? "Mám to jednoduché, použijem ich na živobytie. Aby som naďalej mohla žiť, tancovať a študovať v Bratislave."


Mamičku má pri televízore

Barbora Jančinová (22)

Asi najviac ju naštval bulvár. Aj preto vo Vilomeninách Vilovi Rozborilovi stále dokazovala, že so svojím tanečným partnerom Jurajom Bačom má skutočne iba kolegiálno-kamarátsky vzťah. Rodená Martinčanka s výškou 174 cm je na parkete elegantnou partnerkou 186 cm vysokého kajakára. Študentka Ekonomickej univerzity sa tancu venuje od deviatich rokov a vo svetovom rebríčku tanečníkov jej patrí 33. priečka. Je vicemajsterkou Slovenska v štandardných tancoch i v desiatich tancoch, viacnásobnou majsterkou v šou a zdatnou choreografkou. A jej najobľúbenejšie tance? Waltz, slowfox, samba a cha-cha. Aj jej počas Tanečnej horúčky všetci blízki držia palce, najviac však mamička, ktorá nevynechá žiadny priamy prenos ani reprízu.


Učiteľ tanca vie, čo je bolesť

Erik Ňarjáš (21)

Košičan Erik Ňarjáš žije v Bratislave sedem rokov. Absolvent hotelovej akadémie kedysi trénoval karate a bojové umenia. Na spoločenské tance ho nahovorili kamaráti, že je tam veľa pekných dievčat. "Rád tancujem všetko," hovorí tanečník Interklubu Madit a profesionálny tréner tanca. Partner Mariany Boučkovej má 187 cm je víťazom a finalistom rôznych slovenských aj svetových tanečných súťaží. Spomína si na jeden bolestivý úraz na medzinárodných majstrovstvách Talianska. Pri svižnom rozštepe sa mu vykĺbilo koleno a on musel na tancovanie na mesiac zabudnúť. A čo hovorí na svoju krásnu partnerku? "Marianna je momentálne jediná z celebrít, ktorá predtým netancovala. Tanec sa však, našťastie, začína v hlave. Moja partnerka je veľmi inteligentná a disciplinovaná. Preto sa nám spolu darí."

Divadelný fanúšik

Peter Modrovský (23)

Bratislavčan Peter Modrovský (187 cm) si pochvaľuje svoju temperamentnú partnerku Zuzana Fialovú. Jej energiu, šikovnosť aj bezprostrednosť, ktorá sa prejavuje nielen na parkete, ale aj pri tréningoch. Zuzanu videl takmer vo všetkých jej predstaveniach v Činohre SND a veľmi sa mu páčila. Petra na parket priviedla už ako osemročného mama. Ujali sa ho manželia Jágerskí a odvtedy tancuje za ich klub Jagermajster. Momentálne si dokončuje kurz učiteľa tanca a usilovne trénuje. So Zuzanou síce vždy hovorieva - treba ubrať, inde však musí energiu do tréningových hodín pridávať. Bývalý tanečný partner Barbory Jančinovej je majstrom Slovenska vo voľnom tanci, vicemajstrom v štandardných i v desiatich tancoch a na svetovom rebríčku tanečníkov mu patrí 35. miesto.

Z dejín tanca

Vznik tanca sa kladie do obdobia rodovej spoločnosti, kde umocňoval rituálne obrady. Túto funkciu zastával až do staroveku, keď k nemu pribudla ešte umelecká náplň. V tomto období neexistoval tanec v pároch, ale len sólový alebo rituálny. Tanec hral významné miesto v kultúrach Indie, Číny, Japonska, Egypta, Mezopotámie, Palestíny a vrcholné formy dosiahol v Grécku, odkiaľ je známych asi dvesto druhov tancov.

Svetský tanec vznikol v 6. storočí. V 11. a 12. storočí sa rozšírili spoločenské párové tance vládnucich vrstiev, najmä rytierske tance, ktoré boli ovplyvnené ľudovými tancami. V 16. a 17. storočí určoval formu a štýl tanca francúzsky kráľovský dvor. V neskorom stredoveku až do 17. storočia bolo obľúbené spájanie dvoch tancov do páru - tzv. urpaar. Na prelome 19. a 20. storočia došlo k úpadku tanca, oživenie priniesol až prílev amerických tancov po druhej svetovej vojne, najmä silný vplyv džezovej hudby (rumba, beguin, samba, boogie-woogie, rock and roll, bossa nowa, cha-cha, letkis, shake). V 20. storočí vznikol rad súťaží, ktoré sa delia podľa druhu tanca.

Na Slovensku sa v 19. a 20. storočí pestovala najmä štvorylka, polka, mazúrka, valčík a polonéza, po roku 1918 tango, po druhej svetovej vojne je výber tancov v súlade so svetovými trendmi.