Meno učenca 18. storočia Andersa Celsia pozná prakticky každý. Švédsky astronóm, fyzik a matematik sa postaral o to, že dnes merajú ľudia teplotu veľmi jednoducho. Vymyslel stostupňovú škálu od bodu varu do bodu mrazu, ktorú potom iný slávny Švéd - autor systému prírodovedného názvoslovia Carl von Linné - postavil z hlavy na nohy; okrem Američanov ju dodnes používa celý svet. Dňa 27. novembra uplynulo od narodenia Celsia 305 rokov.
Pochádzal z univerzitného mesta Uppsaly. Po svojom otcovi Nilsovi, profesorovi astronómie, zdedil záľubu v štúdiu nočnej oblohy. Vedci boli aj obaja jeho starí otcovia - jeden matematik, druhý tiež astronóm. Keďže vedecké zručnosti sa môžu dediť rovnako ako remeselné, Anders, nadaný matematik, sa stal profesorom astronómie, keď ešte nemal ani 30 rokov. Zakrátko precestoval Nemecko, Taliansko a Francúzsko, kde navštívil najvýznamnejších vtedajších vedcov, najmä astronómov. V Paríži sa zoznámil s vplyvným prírodovedcom de Maupertuisom, ktorý ako jeden z prvých poukázal na princípy prírodného výberu ešte pred Darwinom.
Práve Maupertius zlákal v roku 1736 mladého Švéda na laponskú expedíciu. Organizovala ju Francúzska akadémia vied a smerovala do Torney, najsevernejšie položeného miesta Švédska. Výprava tu zmerala jeden stupeň zemepisnej dĺžky a porovnala ho s meraniami expedície blízko rovníka v Južnej Amerike. Overila tak hypotézu zakladateľa modernej vedy Isaaca Newtona, ktorý tvrdil, že Zem musí byť na póloch sploštená. Najviac expedícia preslávila práve Celsia, ktorý v nej bol jediným astronómom.
Celsius žil v starých dobrých romantických časoch, keď ešte neexistovala vedecká špecializácia. Možnosť slobodne bádať v mnohých oblastiach však mala aj svoju odvrátenú tvár: učenci zápasili s mnohými jednoduchými problémami, napríklad s presným meraním teploty.
Začiatkom 18. storočia už síce existoval ortuťový teplomer; vynašiel ho nemecký fyzik pochádzajúci z Gdanska Daniel Fahrenheit, ktorý ako prvé médium na meranie teploty skúšal alkohol. Celsiovi však pri meteorologických výskumoch nevyhovovala Fahrenheitova stupnica, ktorú vymyslel spolu s teplomerom (Američania ju však používajú dodnes).
Problém vyriešil tým, že vymyslel úplne novú stupnicu. Pretože nemal dôveru k záporným číslam, začal nulou od bodu varu a skončil pri stovke na bode mrazu. Linné však stupnicu v roku 1744 obrátil do podoby, akú poznáme dnes, spolu so zápornými číslami pod nulou.
Anders Celsius, ktorý zomrel v roku 1742 na tuberkulózu, stihol za štyridsať rokov svojho života vykonať viac ako mnohí za sto. Bádal nad mnohými projektmi, nie všetky však dokončil. Bol jedným z prvých priekopníkov nevďačného remesla, ktorému sa hovorí popularizácia vedy - napísal populárnu učebnicu Aritmetika pre mládež. Pokúšal sa (menej úspešne) aj o básne, aj o sci-fi román, odohrávajúci sa na hviezde Sírius, ktorý nedopísal.
K jeho hmatateľnému odkazu však okrem stupnice merania teploty patrí hvezdáreň, ktorú v roku 1741 založil v rodnej Uppsale. Vďaka svojim bohatým kontaktom a otvorenému vrecku sponzorov, ktorým neušla jeho úspešná severská expedícia, ju vybavil na vtedajšie časy veľmi moderným astronomickým zariadením. Jeho astronomické zásluhy dodnes pripomína Celsiov kráter na južnej pologuli Mesiaca, ktorý môžeme vidieť aj zo Zeme.
