BRATISLAVA - Zhoda koalície o použití dvoch percent z daní z príjmu pre mimovládne organizácie nie je úplne jasná. Šéfovia koalície minulý týždeň po stretnutí oznámili, že dvojpercentná asignovaná daň právnických osôb pôjde na aktivity mimovládneho sektora v sociálnej, zdravotníckej, kultúrnej a športovej oblasti. Nespomenuli však oblasť vzdelávania.

Asignácia znamená možnosť firiem poukázať dve percentá zo svojej dane z príjmu konkrétnej neziskovej organizácii.

Podpredseda HZDS Milan Urbáni si myslí, že oblasť vzdelávania pri vyhlasovaní výsledkov rokovania koaličnej rady o asignácii vypadla omylom. "Dohodli sme základné princípy, ďalej to budeme ešte dolaďovať," povedal. HZDS podľa neho bude nástojiť, aby dary mohli získať aj mimovládne organizácie pôsobiace v školstve.

Podľa hovorkyne premiéra Silvie Glendovej konkrétny pozmeňujúci návrh k zákonu ešte nie je pripravený, ale bude sa v ňom počítať aj s podporou pre školstvo.

Záver koaličnej rady nevylučuje využitie daru aj na humanitárne a sociálne veci v rámci vzdelávania a výchovy, tvrdí podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. "Pokiaľ ide o školstvo, odporúča sa využívať predovšetkým eurofondy cez ministerstvo školstva. Navyše, celá záležitosť zatiaľ nie je úplne uzatvorená," dodala. Rezort školstva patrí podľa koaličnej dohody SNS.

Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál však tvrdí, že oblasť vzdelávania nevypadla z výsledkov rokovania koaličnej rady o asignácii náhodne. "Je to politické rozhodnutie koalície," povedal. Zámerom ministerstva podľa jeho slov bolo úplne zrušenie možnosti dvojpercentného daru z daní.

Máme informácie, že mnoho mimovládok hospodári s týmito prostriedkami netransparentne. Veľakrát ich zneužívajú napríklad na predvolebnú kampaň niektorých kandidátov politických strán, povedal Šmál pre SME. O ktoré mimovládky ide, neupresnil.

Opozícia pôvodný zámer ministerstva financií zrušiť dve percentá pre mimovládky dlhodobo kritizuje. Podľa podpredsedu KDH Martina Fronca ide o nerozumný krok, pretože "vzdelávanie je rovnako dôležité ako sociálne veci či zdravotníctvo". Predpokladá, že parlamentná opozícia sa pokúsi zámer koalície zmeniť.

Na väčšine škôl fungujú rodičovské a občianske združenia. Ich poslaním je finančne prispievať na pomôcky, údržbu a akcie škôl. Združenia získavajú peniaze najmä z dvoch percent z daní právnických osôb. Podľa predstaviteľov škôl im tieto peniaze budú chýbať. Zrušenie daru postihne najmä regionálne školy, pretože vysoké školy nie sú z hľadiska financovania tak úzko viazané na štátny rozpočet.

Šéf asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň hovorí, že dve percentá sú jedným z hlavných zdrojov príjmu regionálnych škôl. "Tieto peniaze pomáhajú preklenúť niektoré vážne nedostatky z hľadiska financovania štátu," hovorí Sadloň. Peniaze sú určené na zvyšovanie kvality didaktickej techniky, ale aj na údržbu školy.

Z oblasti podpory nevypadlo len vzdelávanie, ale aj životné prostredie, hovorí právnik Peter Haňdiak zo slovenského neziskového servisného centra. Nemyslí si, že ide o zámer, ak by to však bola pravda, môže sa podľa neho stať, že mimovládky jednoducho zmenia svoj účel, aby mohli získať dve percentá z daní napríklad tak, že "všetky budú športovať".

Vlani priniesli dve percentá neziskovým organizáciám viac ako 930 miliónov korún. Fyzické osoby prispeli 312 miliónmi a právnické osoby 618 miliónmi korún. Podľa marcového prieskumu agentúry TNS SK na vzorke tisíc respondentov až dve pätiny opýtaných chcú aj nasledujúce daňové obdobie poukázať dve percentá mimovládnym organizáciám a z toho viac ako 33 percent chce podporiť deti, mládež a vzdelávanie.

Autor: MILICA PÁLFYOVÁIGOR STUPŇAN