úcom oteplení ju museli prerušiť.

Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško hovorí, že sneh v najbližších dňoch ani na začiatku decembra určite padať nebude. Vo vyšších polohách, ak svieti slnko, býva cez deň aj 15 stupňov. Ani na Lomnickom štíte neklesla teplota pod bod mrazu.

"Nulová izoterma sa pohybuje niekde okolo tritisíc metrov, čo je v tomto ročnom období v našich zemepisných šírkach mimoriadne. Na úrovni tritisíc metrov býva skôr v lete a je veľmi zvláštne, keď tak dlho pretrváva na rozhraní jesene a zimy," hovorí Faško.

Oteplenie býva v tejto časti roka bežné, ale len na dva-tri dni. Tentoraz už trvá tri týždne a potrvá aj v prvých decembrových dňoch.

Neštandardné teplo nie je len na Slovensku. V zahraničí rušia jedny preteky v lyžovaní a skokoch za druhými. Jediný skokanský mostík v Európe, stopercentne pripravený na preteky, je dnes v nórskom Lillehameri. Skokani skákali aj vo fínskom Kuusame, ale za veľmi zlých podmienok. Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní zrušili vo švajčiarskom St. Moritzi, otázny je štart vo Val d'Isere.

Faško hovorí, že na severnej strane Álp sa už dlhšie prejavuje efekt teplého vetra - fön. "V Salzburgu a Innsbrucku stúpajú teploty nad dvadsať stupňov. Fön vzniká tak, že vzduch prúdi od juhozápadu, na alpských prekážkach musí stúpnuť hore nad hrebeň, a potom padá dolu na severnej strane Álp, čím stráca vlhkosť a otepľuje sa. V kotlinách potom fúka teplý vietor," hovorí.

Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa SAV hovorí, že na strednom Slovensku v polohách nad 1500 metrov našiel rozkvitnutú prvosienku, v lese videl pučať liesku, vyhrievať sa vretenicu a jašterice.

"Na toto ročné obdobie je to abnormálne. Poletujú netopiere, vtáky majú náladu ako na jar, počul som kobylky. Je záhada, že medvede rešpektovali ročné obdobie a zaľahli. V utorok ráno som síce videl potulovať sa mladého medveďa, ale 90 percent zaľahlo," hovorí.

Podobné počasie si pamätá z rokov 2003 a 2000. "Predtým také abnormality nebývali. Na konci novembra v minulosti už vláčili drevo z lesa na saniach, nie na kolesových vozoch," hovorí.

Nebezpečenstvo vidí v prípadnom prudkom ochladení, lebo v teple sa niektoré stromy nezazimovali. "Mohli by sa prebudiť, naleje sa im miazga do púčikov. Pri náhlom ochladení stromy popraskajú," hovorí Saniga. Do popraskaných stromov sa dostanú po zime huby, strom napadne hniloba a jeho životnosť je podstatne kratšia ako životnosť stromu bez mechanických kazov.

RICHARD FILIPKO