Kamenný most, dominanta Regensburgu, je i po deväťsto rokoch jedným z najvyťaženejších dopravných spojení cez rieku Dunaj. Denne mostom prejde tristo autobusov, približne šesťtisíc chodcov a zhruba rovnaký počet áut, pričom si málokto uvedomuje, že poškodzuje jednu z najstarších pamiatok strednej Európy. V mestskej rade neustále silnejú hlasy, ktoré chcú zachovať Kamenný most pre ďalšie generácie. Žiadajú, aby sa doprava presunula do iných častí mesta. Magistrát mesta Regensburg dal vypracovať niekoľko plánov, z ktorých sa dva javia ako najefektívnejšie a najvhodnejšie z hľadiska infraštruktúry.

Podľa vedúceho dopravného oddelenia pána inžiniera Thomasa Feiga, ktorý sa danou problematikou zaoberá, prvým z projektov je výstavba tunela v lokalite "Rockzipfel", vzdialenej dvesto metrov od Kamenného mosta. Tunel má byť umiestnený pätnásť metrov pod hladinu Dunaja a má slúžiť výhradne pre cestnú dopravu. Realizácia vybudovania tohto tunela naráža na dve prekážky. Častým a hlavným problémom je nedostatok finančných prostriedkov. Ďalším negatívom je aj nedostatok stavebnej plochy potrebnej na východ a vchod tunela.

Druhým nápadom je odklonenie dopravy cez náhradný most. Avšak pre obyvateľov okolitých ulíc je tento návrh neprijateľný. Takmer všetka doprava by prechádzala v tesnej blízkosti ich príbytkov.

Jedným z mnohých a vážnych riešení bol aj plán na zbúranie Kamenného mosta, pretože prekáža lodnej doprave na Dunaji. Avšak podľa názoru stavebného inžiniera Alfonza Swaczynu je most pýchou mesta Regensburg.

Ako pripomenul Thomas Feig, uvedené plány neboli jedinými nápadmi, ako vyriešiť túto neutešenú situáciu. Medzi svojrázne riešenia patril napríklad projekt visutej lanovky, projekt nadzemného metra, rogalo či vytvorenie sústavy rebríkov.

Pri schvaľovaní spoločného postupu mesto nie je jednotné. Napriek tomu sa všetci zhodujú v tom, že most sa musí zachovať ako historická pamiatka a má slúžiť iba chodcom a cyklistom.

LENKA MAKRANSKÁ,

BRAŇO POTOMA,

PETER ZEMKO,

PETER JASOVSKÝ