tine d' Ampezzo aj letnej v austrálskom Melbourne. Niektorí si dojato padali do náručia, lebo sa odvtedy nevideli.
„Prežívali ste svoj športový vrchol v období, v ktorom bolo trochu Kafku, trochu Švejka a asi aj trochu Orwella,“ zostručnil paradoxy päťdesiatych rokov hlavný hostiteľ, predseda Českého olympijského výboru Milan Jirásek.
Melbournská šampiónka v hode diskom Oľga Connollyová-Fikotová, ktorá už takmer päťdesiat rokov žije za morom, svoj príhovor nedokončila. „Ďakujem za veľa Československu aj olympijským hrám,“ povedala, vyhŕkli jej slzy a nedokázala ich zastaviť.
„Pani Oľga, boli ste mojou prvou platonickou láskou,“ vyznal sa jej slovenský olympijský šéf František Chmelár, ktorý Melbourne 1956 ako desaťročný prežíval s uchom na rádiu a Cortinu aj cez osudy zjazdára Vlada Krajňáka, ktorý v Kežmarku býval „cez cestu“.
Roznežnená Fikotová na rozlúčku Chmelára vystískala tak ako málokoho. Predtým, oželejúc raut, pol druha hodiny rozdávala autogramy. Aj jej dcéra Merja, ktorá ju na prvej ceste do Čiech po desaťročiach sprevádza, žasla a vravela, že mama v Prahe prežíva druhú mladosť.
Medzitým všetci hltavo čítali melbournský Olympijský denník cyklistu Jaroslava Cihlářa, ktorý dostali v brožovanej podobe.
„Boli to naozaj zvláštne časy: kým my sme radovali, iní trpeli,“ vravel. V knihe odhalil, že loď, ktorou sa československá výprava takmer mesiac plavila domov, vlastne nebola sovietska, ale poľská: podľa objaveného lodného zvona sa pôvodne volala Sobieski, na Gruziu ju len premenovali.
Atletická legenda Dana Zátopková, aj v osemdesiatich štyroch čiperka, si spomenula, že sa počas plavby jej československá športová elita premenovala na československú olympijskú légiu. „Vtedy sme hysterčili, dnes s nadhľadom môžeme povedať, že sme zažili vandrovku, akú nezažilo ani veľa svetoznámych cestovateľov.“
Slovenský kanoista Ladislav Čepčiansky, v Melbourne dvakrát šiesty, tiež zalovil v pamäti: „Veľa nechýbalo a ja by som tu dnes bol za pamätníka oboch olympiád 1956. V lete som bol vodák, ale v zime bežec na lyžiach. Splnil som kritériá aj na účasť na zimnej olympiáde, ale vtedajší šéf kanoistického zväzu presvedčil lyžiarskeho šéfa, že viac šancí mám na vode a z cortinskej nominácie ma vyškrtli.“
Autor: MARIÁN ŠIMO, Praha
