ed exekúciami na neurčito.
Podľa výkonnej riaditeľky SK-MED-u Oľgy Štefucovej súd najviac hrozí Banskobystrickému samosprávnemu kraju, ktorý už podľa nej s dodávateľmi o dlhoch nekomunikuje. Banskobystrický kraj sa k problému včera nevyjadril s tým, že stanovisko poskytne dnes. SK-MED je združenie dodávateľov zdravotníckych pomôcok, ktoré zastupuje 14 firiem.
Ďalšie dva najviac ohrozené kraje sú Nitriansky a Prešovský. „V ostatných krajoch majú naši členovia pohľadávky voči samosprávnym krajom už vyrovnané alebo sú nízke, aby sa s nimi šlo na súd. Navyše niektorí z členov SK–MED-u prešli na zálohové faktúrovanie,“ povedala Štefucová. Zálohové faktúrovanie znamená, že odberateľ, teda napríklad nemocnica, musí najprv uhradiť faktúru a až potom dostane tovar. Podľa Štefucovej dlhuje Nitriansky kraj do konca marca tohto roka členom združenia SK-MED asi 13,4 milióna korún a banskobystrický takmer 15,4 milióna korún. Ide však len o časť dlhu, keďže v združení sú len niektorí dodávatelia.
Krajom chýbajú peniaze
Zdravotnícke zariadenia ako také pritom nie je možné ešte zhruba rok exekvovať. Za ich staré dlhy však teraz zodpovedajú rozpočtové organizácie samosprávnych krajov, ktoré je možné exekvovať. Tie však nemajú majetok v zodpovedajúcej hodnote. „Kraje poškodzujú nevyplácaním dlhov súkromné firmy, ktoré sa už dva roky nevedia dostať k svojim peniazom,“ povedal Racík zo spoločnosti Optimet. Podľa hovorkyne Košického samosprávneho kraja Zuzany Bobríkovej sú problémom peniaze. „Malé nemocnice boli oddlžené len do roku 2003,“ povedala. Košický kraj v súčasnosti pohľadávky dodávateľov zdravotníckeho materiálu neeviduje, keďže dlhy sú zatiaľ na nemocniciach. Spolu ide podľa Bobríkovej o 83 miliónov korún.
Prevádzkovateľmi nemocníc boli v minulosti príspevkové organizácie. Ich zriaďovateľom bol vyšší územný celok. Niektoré z nich zanikli a niektoré sa v minulom roku pretransformovali na neziskové organizácie. Dlhy za roky 2003 až 2005 teda prešli na nástupnícke organizácie a na kraje. Tie však majú s vyplácaním problémy. „Kraje uznávajú svoje dlhy, no prosia nás o zhovievavosť a o to, aby sme nerobili veci, ktoré by ich dlhy zvýšili,“ povedal konateľ spoločnosti Konex Medik Peter Rimeg.
Kraje žiadali aj o zníženie dlhu
Kraje chcú od firiem, aby nepožadovali celý dlh. „Stále tlačia na to, aby naši členovia spustili z istiny 10 až 20 percent,“ povedala Štefucová s tým, že zahraniční dodávatelia sa s takýmto postupom v iných krajinách nestretávajú. Podľa Štefucovej nechcú predstavitelia Nitrianskeho kraja vyplácať dlhy, ak dodávatelia nespustia z istiny. Riaditeľka nitrianskej Správy záväzkov a pohľadávok Mária Domčeková však oponuje: „Je to neúplná informácia. Zníženie istiny bolo len jednou z možností uspokojenia pohľadávok, na ktorú firmy mohli, ale aj nemuseli pristúpiť.“ V súčasnosti už nitrianska Správa záväzkov a pohľadávok vypláca najstaršie neuhradené faktúry.
Dodávatelia urobili ústretový krok aj tým, že navrhli krajom splátkový kalendár s tým, že by zaplatili len dlžnú sumu bez pokút a úrokov z omeškania. So splácaním by mali kraje začať ešte v tomto roku.
Domčeková povedala, že Správa záväzkov a pohľadávok uspokojí všetkých veriteľov. Presný dátum uhradenia všetkých dlhov nevedela povedať, no podľa návrhu rozpočtu samosprávneho kraja je predpoklad, že dlhy okrem pokút z omeškania budú vyrovnané do roku 2008.
V Banskobystrickom kraji, ktorému šéfuje Milan Murgaš zo Smeru, sa podľa Štefucovej ešte nič nepohlo, čo je aj dôvod, prečo sa chce združenie SK-MED s týmto krajom súdiť. Ak sa pôjde na súd, tak budú musieť kraje vyplatiť okrem celého dlhu aj penále z omeškania, povedala Štefucová.
