Slovo osud v titulku nie je asi najvhodnejšie pre prácu vedca, ktorý sa celé desaťročie zaoberá zákonitosťami vývoja a históriou ľudských skupín. Navodzuje totiž dojem fatálnej bezbrannosti jedinca - a celých spoločenstiev - stojaceho osamote proti neznámym silám. Toto dielo, z ktorého sa stal bestseller, malo trochu iný zmysel. V úvode o ňom píše jeho autor: „Rozdielny priebeh historického vývoja jednotlivých ľudských skupín vyplynul z ich odlišných životných prostredí, nie z biologických rozdielov medzi jednotlivými ľuďmi.“

Hlavným argumentom pre napísanie tejto knihy bola nedostatočná odpoveď na otázku nerovnosti medzi ľuďmi a - pravdaže - rasistické biologické teórie nerovnosti. Pochybujem, že päťsto stránok knihy presvedčí týchto nepresvedčiteľných. Otázky, ktoré Diamond kladie, sú často veľmi nezvyčajné: Ako sa robí mandľa? Prečo nebol domestikovaný dub? Prečo je prakticky nemožné chytiť zebru do lasa? Zdalo by sa, že sú okrajové vzhľadom na hlavnú tému knihy, ale sú jeho súčasťou, jednotlivosťami, ktoré názorne demonštrujú zákonitosti, výnimky z pravidla, i otázky dodnes vedecky nezodpovedané.

Knihu vlastne vyprovokovala otázka jedného z pôvodných obyvateľov (a dokonca politických predstaviteľov!) Novej Guiney, ktorý chcel vedieť od vedca, ako je možné, že belosi, ktorí prišli na ostrov, boli schopní ponúknuť kopu výrobkov - sekery, zápalky, lieky, šatstvo a mnohé iné - zatiaľ čo domorodci takmer nič. Ako to ide dokopy s rasovou a intelektuálnou rovnosťou?

Odpoveď iste nemohla byť jednoduchá a Jared Diamond ju rozpracoval do knihy Osudy ľudských spoločností. Uvádza celý rad príkladov stretov spoločností, ktoré sa pod vplyvom zemepisných, ale napríklad aj klimatických rozdielov ocitli na nerovnomernom stupni vývoja. Diamond nezatracuje jedných v prospech druhých. Uvádza neslávne známu históriu španielskeho conquistadora Pizzara a jeho prvé stretnutie s vládcom Inkov Atahuallpom. Rozhodne to nebolo stretnutie dvoch humanistických koncepcií a spoločenstiev, tie neexistujú ani v rámci primitívnych kmeňov a národov rasovo podobných.

V decembri 1835 prišiel o nezávislosť národ mierumilovných Moriorov, keď na Charmanské ostrovy priplávala loď, na palube ktorej bolo päťsto agresívnych Maorov. Moriorovia boli národom s tradíciou mierového riešenia sporov. „Maorovia však hromadne zaútočili ešte skôr, než im mohli svoj mierový návrh predložiť. Počas niekoľkých nasledujúcich dní zabili stovky Moriorov a množstvo ich tiel uvarili a zjedli.“

Najzaujímavejšia a pravdepodobne aj najaktuálnejšia z Diamondovej knihy je kapitola Od rovnostárstva ku kleptokracii. Jej základná otázka je stále živá a sugestívna, existuje v každej spoločnosti s hierarchizovanou štruktúrou: „Prečo poddaní tolerujú prenos plodov svojej ťažkej práce na kleptokratov?“

Otázka aktuálna od Platóna až po Marxa a ďalej by si ju naozaj mali klásť voliči pri každých voľbách. Volebný cyklus je rovnako pravidelný ako cyklus ročných období. Obdobia sľubov sa striedajú s obdobiami nesplnených nádejí: výsledkov práce tých politikov, ktorí sa podporu verejnosti snažili získať „sľubmi vyššieho pomeru poskytovaných služieb voči ukradnutým plodom práce ostatných“.

JIŘÍ OLIČ

(Autor je literárny a výtvarný kritik)