Do veľkej rodiny amerických remakov európskych filmov pribudol nedávno film Zmluva s diablom. Režisér Harold Ramis sa po filme Analyzuj! rozhodol nakrútiť hollywoodsku modernú variáciu na faustovskú tému.
Elliot Richards je jedným z najnudnejších a najneobľúbenejších pracovníkov firmy Synedyne. Tento v podstate dobrák je celkom bez priateľov a rešpektu svojich kolegov. Až do dňa, keď sa stretne so záhadnou ženou v červenom. Tá sa mu predstaví ako Diabol a ponúkne mu na podpis štandardnú zmluvu - splní mu sedem akýchkoľvek želaní za maličkosť - upísanie vlastnej duše.
Ako to už v podobných príbehoch býva, každá zmluva má svoje za a proti. Inak to nie je ani tentoraz. Elliot síce sformuluje svoje želanie - byť zdravý, bohatý a ženatý so ženou svojich snov. Bezvýhradne splnené želanie môže však znamenať ešte väčšie nešťastie ako dovtedajší život bezvýznamného úradníka. Pretože nielen Boh, ale i Diabol sa ukrýva v detailoch.
Komika filmu stojí predovšetkým na nedokonalosti Elliotovej formulácie želaní. Nech si zaželá čokoľvek, vždy sa to skončí zle, pretože pozabudne na jednu z drobností. Či už je to duchaplnosť, sexuálna orientácia alebo veľkosť pohlavného údu. Pomerne jednoduchý fabulačný algoritmus, ktorý ochudobňuje príbeh o istú dávku prekvapenia. Podobne pokrivkáva i logika príbehu, pretože keby bol Elliot aspoň trochu poučiteľný (akože aj je), mohol by prísť k šťastiu približne pri štvrtom želaní. Potom by sa však divák nemal na čo pozerať a bol by ochudobnený o množstvo prostredí a kostýmov. A o to v tomto filme predovšetkým ide.
Čo sa týka hereckých výkonov, obsadenie Elizabeth Hurleyovej do úlohy diablice bolo rozhodnutím trochu nešťastným. Po vizuálnej stránke by bola celkom obstojnou a dostatočne príťažlivou vyslankyňou pekiel, avšak predovšetkým na billboardoch firmy Estee Lauder. Jej interpretácii luciferky chýba potrebný diabolský duch. Brendan Fraser napriek svojmu nešťastnému úvodu v expozícii filmu dokázal prekvapivú variabilitu a zmysel pre komickú situáciu.
Harold Ramis použil pôvodný scenár Petra Cooka z roku 1967 skôr ako inšpiráciu, vďaka čomu vzniklo dielko stráviteľné širokou popcornovou diváckou obcou. Nájdeme tu niekoľko vskutku duchaplných skečov s príchuťou britského humoru, no Zmluva s diablom napriek kvalitnému scenáru ostáva dielkom nanajvýš neambicióznym. Teda ak neberieme do úvahy iba kasové tržby. Pomerne znesiteľný kompromis pre milovníkov nekomplikovaných a neznepokojivých filmov, ktorý vo vás nič nezanechá. Snáď len poučenie, že pred podpisom si treba v každej zmluve prečítať aj vety písané malými písmenami.
JAROSLAV RIDZOŇ
(Autor je filmový publicista)
