"To je u našich v Libni," komentovala zažltnutú fotografiu. "Tuším som Haroldovi práve naložila české knedle."

Päťkrát bola na olympiáde, ale len raz sa stala olympijskou šampiónkou v hode diskom. Keď štartovala za Československo. V päťdesiatom šiestom v Melbourne. Presne pred polstoročím. Bezmála toľko trvalo, kým sa vrátila do vlasti, z ktorej ju vypudili. Vtedy mala dvadsaťštyri, bola krásna ako obrázok a volala sa Olga Fikotová.

Bola to láska, ktorú sledoval celý svet. Horúci vzťah v studenej vojne. Romanca dvoch ľudí z dvoch koncov povojnovými politikmi rozdeleného sveta. Olympijská romanca. Romanca s príznakmi osobnej drámy.

S americkým kladivárom Haroldom Connollym si padli do oka na prvej olympiáde u protinožcov. Láska na prvý pohľad. Mladý Američan mal nielen vkus, ale aj výdrž. Krátko po olympiáde sa vybral nablind do Európy s úmyslom požiadať rodičov o ruku ich dcéry. Oveľa ťažším orieškom bolo prerúbať si cestu do komunistického Československa. Vyzeralo to, že žiada o ruku jeho vtedajší režim.

Do Československa mu pod zámienkou metodického pobytu pomohol dostať sa oravský rodák Artur Takač, neskôr poradca niekoľkých šéfov Medzinárodného olympijského výboru, v tom čase však ešte "len" juhoslovanský olympijský sekretár. Nuž a súhlas na svadbu v Prahe mu napokon vymodlikal legendárny Emil Zátopek u vtedajšieho prvého muža štátu Antonína Zápotockého. Robotnícky prezident, ako mu hovorili, zrejme sedliackym rozumom pochopil: Keď jej svadbu nepovolíme, utečie, keď povolíme, aj tak ju stratíme, ale aspoň bez medzinárodného škandálu.

Ako to, že sa váš vzťah v Melbourne okamžite prezradil?

"My sme ho neskrývali. Chodili sme všade spolu. Spomínam si, že sme raz prišli do opery. Sedeli tam aj traja naši funkcionári. Dvaja z nich sa zdvihli okamžite a tretí po chvíli. Keď som sa po mesačnej ceste loďou, vlakom a lietadlom vrátila s výpravou domov, všetci ma vítali slovami: Potešila si, dievča, ale povedz, čo si to mala s tým Connollym? Naozaj chceš utiecť? vypytovali sa. Darmo som vravela: Keby som chcela utiecť, tak sa nevrátim. Nikdy by som neutiekla, Československo som milovala. V Rudej hvězde, za ktorú som vtedy hádzala, ma prijali a darovali mi hodinky. Zaslúžila by si si väčší darček, ale cieľ si splnila len na 50 percent, povedali mi. Vyhrala si síce zlatú medailu, ale potom si nás zahanbila s tým Američanom."

Ako ste to znášali?

"Bolo to viac, ako sa dalo zniesť. A nespravodlivé. Pán na ktoromsi ministerstve mi dokonca šplechol do tváre: My pre vás toľko robíme, a vy nám chcete zdupkať s americkým fašistom."

Nie všetci vám však lásku zazlievali. Inak by vám na svadbu neprišlo tridsaťtisíc ľudí.

"Samozrejme, väčšina obyčajných ľudí nám držala palce. Choďte, bude vám lepšie, vraveli. Viete, ako to bolo so svadbou? Dobre, zoberte sa, ale v tajnosti, povedali nám. Vybrali sme si najnenápadnejší termín: v stredu o desiatej doobeda, keď je každý v práci. Po obrade sme vyšli zo Staromestskej radnice a vidím davy. Zrejme sa stala dopravná nehoda, vravím otcovi. Kdeže, prišli kvôli tebe, odvetil mi."

V našich končinách sa nič neutají?

"Veď práve. Stačilo zájsť do troch obchodov na Václavskom námestí. V jednom sme vybrali látku na šaty, v druhom sme chceli biele lodičky. V zime a navyše číslo 42? pozreli sa na nás. Nanajvýš hnedé s bielymi špicami. Vtom jedna z predavačiek zvýskla: Slečna Olga, ste to vy? Samozrejme, že je to ona, naša šampiónka, zareagovala ďalšia. Tak to musíme zavolať súdruha vedúceho. Len čo prišiel, predniesol: Súdružka, máme topánky pre každého a také, aké chce - ak nemáme, zoženieme priamo zo Zlína. Dokedy? Do utorka? A boli!"

Po pražskej svadbe ste mali ďalšiu v Amerike?

"Nie, my sme mali tri svadby v Prahe. Okrem občianskeho sobáša ešte jeden katolícky v Týnskom chráme kvôli Haroldovi a jeden U Salvátora, lebo ja som evanjelička. No o tých dvoch cirkevných sa takmer nikto nedozvedel."

Odišli ste do Ameriky. Čo na to vaši rodičia?

"Dnes nechápem, ako som mohla opustiť rodičov, ktorých som milovala. Mama mi vtedy povedala: Ty si zamilovaná, ty si blázon. Mala pravdu. No keď ste mladý, ste iný. V dvadsiatich, dvadsiatich piatich je prirodzené odtrhnúť sa od rodičov."

Keď ste sa o tri roky, už po prvom materstve, z Ameriky uchádzali o možnosť obhajovať melbournské zlato v drese krajiny, v ktorej ste ho získali, odpísali vám: Nominovaní môžu byť členovia telovýchovných jednôt, ktorí sa pripravujú doma. Ako ste sa vtedy cítili?

"Strašne. Neverila som, že to urobia. Bola som nešťastná. Ja by som samozrejme časom aj tak prijala americké občianstvo, ale v Ríme som ešte chcela reprezentovať Československo. Keď nebol záujem, zložila som prísahu a reprezentovala Ameriku."

Svojho času ste protestovali proti vojne vo Vietname - čo si myslíte o vojne v Iraku?

"O akejkoľvek vojne si myslím, že ničí. Ľudstvo si nemôže dovoliť ešte aj vojnami ničiť planétu. Nech sú armády, ale nech pomáhajú čistiť planétu."

Vaše manželstvo vydržalo 18 rokov, asi tak dlho ako vaša športová kariéra. Na čom stroskotalo?

"Harald bol najfantastickejší muž na svete. Bol a stále je, aj keď sme sa rozviedli. Jeho prvá a hlavná láska však bola a je atletika. Pre mňa bola atletika vždy v prvom rade zábava. Zaujímali ma aj iné veci. Harald sa neskôr znova oženil, z druhého manželstva má dve deti a tie štyri naše s nimi dodnes veľmi dobre vychádzajú."

Olga Connollyová-Fikotová je aj po polstoročí plná entuziazmu. "Mám pocit, že som odtiaľto odišla iba nedávno," povedala. V sedemdesiatich štyroch ešte na štvorhodinový úväzok pracuje ako predavačka v obchode so športovými, najmä turistickými a horolezeckými potrebami. Okrem toho propaguje medzi rovesníkmi fitnes, akúsi pohybovú univerzitu tretieho veku. "Človek je stavaný na to, aby žil 120 rokov, ale nesmie sa zavčasu poddať," tvrdí. "Témou dňa je dnes zdatnosť starších ľudí. V poslednom období príliš dominuje špecializovanosť, lebo za tú sa získavajú peniaze: posilňovanie, joga, aerobik... Ja propagujem cvičenie, aké ma voľakedy učili na obecnej škole: všeobecné, všestranné. Nevedeli to nazvať inak, tak to volajú: Cvičenie s Olgou."

Olga Connollyová-Fikotová

Narodená: 13. novembra 1932

Olympijské hry: 1956 - 1. miesto (v drese Československa), 1960 - 7., 1964 - 12., 1968 - 8.(vždy za USA), 1972: vlajkonosička výpravy USA

Osobný rekord: 54,66 (r. 1968)

Deti: Mark, dvojičky James a Merja (narodené počas pobytu vo Fínsku, kde Connolly pôsobil ako tréner), Nina