ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP

Štreka bola dlhá. S kolegom, ktorý ma viezol, sme čakali pomerne dlho. Zazvonil mobil. Presne nás navigoval cestou-necestou. V aute sme sa usmievali - je to ako vo filme s odovzdávaním výkupného.

Stretli sme sa. Predstavili sme sa, ak sa to dá tak nazvať. Podal ruku, meno nepovedal. Kolega zostal v aute. Môj spoločník chcel za každú cenu zostať v anonymite. Viem, ako vyzerá, neviem, kde som bol. Pravda, širšiu lokalitu s dávkou utajenia môžem uviesť - na východnom Slovensku. Dohodli sme sa aspoň na akom-takom upresnení. Chlapík donedávna pískal východoslovenské regionálne súťaže a pôsobil v jednom z oblastných zväzov.

Mal som pocit, že je úprimný. Chcel hovoriť o futbalovej korupcii. V súťažiach, kde proti sebe hrajú kľúčovo dedina s päťsto obyvateľmi proti obci so šesťsto dušami. Občas je v nej aj mestečko, zriedka mesto.

Zlomila ho zmienka o deťoch

Aký máte motív, čo bolo impulzom, že chcete prehovoriť? spýtal som sa. "Motívom je minimálne potvrdenie toho, čo hovoril Marián Diňa (rozhodca, ktorý sa médiám minulý týždeň priznal ku korupcii - pozn. red.). Impulzom boli i novinové články, napríklad ten v SME v sobotu s trénerom Jurkemikom. Zavolal som však, keď Marián Diňa v televízii hovoril o úplatkoch v žiackych súťažiach. Vtedy som sa vnútorne zlomil. Diňa hovoril stopercentnú pravdu, to, čo som od neho čítal v Korzári, je tiež betónová spoveď bez skresľovania," vysvetlil anonym.

Aj vy ste brali úplatky? znela logicky ďalšia otázka. Po krátkom váhaní prišla odpoveď: Áno.

Spolubesedníka som ihneď upozornil, že napriek anonymite nie sú vylúčené následky. Zdalo sa, akoby nechápal. Hovoril si, akoby sám pre seba: "No, možno by sa dalo napísať, že ste sa akosi dozvedeli." Upozornil som, že "nevykričím", ale nemôžem vyzerať: všetko sa mi v noci prisnilo. To bol bod zlomu, mohli sme sa trebárs aj rozísť. Nechcel, mal chuť rozprávať: "Viem toľko, že by to zaplnilo celé noviny."

Ak chcete zostať v anonymite, zrejme máte z niečoho strach? odvíjal sa rozhovor. Pripustil. Z čoho, že vás zbijú? "Aj z toho, hoci z toho mám najmenšie obavy. Žijem, kde žijem. Sused o susedovi vie. Stal by som sa ,bonzákom', pohŕdali by mnou. Mohlo by to ovplyvniť moje zamestnanie, rodinu."

Kľúčové osoby: delegát a rozhodca

Anonym sa o Diňovom priznaní rozprával s kamarátmi rozhodcami. "Iste, počul som aj pozitívne hlasy, mnohé však boli negatívne."

Reagovali kolegovia tak, že im, ako sa hovorí, pokašľal kšeft? "Iba čiastočne. Väčšinou mávli rukou - prehrmí. Negatívne hovorili - načo ‚bonzuje', aj tak tým nič nedosiahne. Ide zima a na jar pôjde všetko viac-menej po starom. Jurkemik mal pravdu - tí hore sú nedotknuteľní."

Kde hore? "V našom prípade vo Východoslovenskom futbalovom zväze."

Vrátili sme sa k pointe. Ako sa náš anonym dostal do úplatkárskeho kolesa. "Sprvoti som brať nechcel. Ibaže v každom prípade nelieta v podplácaní jeden rozhodca, ale všetci traja a delegát. V našej nižšej úrovni je dokonca delegát lídrom. Funkcionár Veľkej Lyžice, ktorá chce postúpiť, kontaktuje buď rozhodcu, alebo skôr delegáta a sľúbi sumu. Zvykom je 10- až 20-tisíc. Ak všetko dobre dopadne, suma sa rozdelí. Líder, hlavný alebo delegát, zoberie viac, ostatné sa delí rovným dielom. V praxi, poviem na príklade tisícovky. Rozhodca či delegát 400, ostatní po 200. Aj keby som nezobral, a nie vždy som zobral, úplatok neovplyvním. Nepatril som do kategórie ,vyvolených', ktorých oslovovali funkcionári či mecenáši. Bol som ,len' súčasťou kolesa. Podľahol som, v našom regióne sa zíde každý peniaz. Sme chudobný kraj."

A kluby sú také bohaté, že môžu podplácať? "Isteže nie. V každej zastrčenej dedine sa však nájdu štyria-piati bohatí, ktorí dajú. Stretol som sa s prípadom, že napríklad Potmechmatovo ani nechcelo postúpiť, lebo na vyššiu súťaž už nemalo peniaze, ale miestny zbohatlík si potrpel na druhej priečke." Názvy dedín sme si, prirodzene, vymysleli.

Spomínali ste deti, kto tam núka: "Bohatí rodičia chcú vidieť svoje ratolesti víťaziť, hoci tí drobci o nijakom úplatku nevedia. V tomto prípade som nikdy nezobral." Ešte v ktorých? "Ak išlo o priamy súboj o postup či zostup. Ak kúpila Veľká Lyžica Bazalíčkovo, ktoré bolo niekde v strede tabuľky a mohlo rozdávať body, vtedy áno."

Ako mafia: kto nedrží slovo, má smolu

Aký je mechanizmus predaja, čo ak to neklapne? "Niekedy bol rozhodca schopný odpískať aj päť jedenástok a zápas sa skončil pre Veľkú Lyžicu 5:4. Dnes je to inak. O dohode hráči Veľkej Lyžice vedia, tak padajú okolo šestnástok a my pískame trestné kopy ostošesť. Navonok to vyzerá celkom čestne. Ak to nevyjde, peniaze nezoberieme."

Anonym spomenul aj chúlostivé prípady s mafiánskou kresbou. "Väčšinou dávajú po zápase, málokedy vopred. Už sa stalo, že delegát dostal vopred a nevrátil. Pravda, mohol to urobiť raz, stratil dôveryhodnosť. Alebo. Po zápase funkcionári Švindľovej Vidličky odtajili, že niečo sľúbili. To sa roznieslo. Mali smolu, rozhodcovia ich podrazili v ďalších zápasoch, až sa spamätali."

Spolubesedník povedal, že mnohokrát kúpia aj iné Veľké Lyžice, hoci by nemuseli, ich tím je iste lepší ako súper. "Tu na východe to už akosi patrí k ,slušným mravom'. Keby som bol ja ten mocný, asi by som robil to isté. Kupoval by som pre istotu predovšetkým v prvých kolách. Nie až keď ide do tuhého."

Spomenul aj paradoxný príklad: "Mecenáš doma hrajúcej Veľkej Lyžice nás podplatil proti Ničnehovoriacemu. Z hľadiska sme počuli toľko urážok na našu adresu, že sme si povedali: kašľať tentoraz na prachy, odpískame čestne. Ničnehovoriace vyhralo. O dosť. Predseda klubu z Veľkej Lyžice prišiel po zápase za nami a dal nám po tisícke. Za objektívne rozhodovanie."

Úloha delegáta

Ako môže ovplyvniť kúpu a predaj delegát: "Jednoducho, vydiera. Ak nebudete pískať podľa dohody, dám vám také hodnotenie, že si nehvizdnete. Viem, že sa to vo veľkých súťažiach nedeje, tam je kľúčovou schémou dvojica funkcionár - rozhodca. Od kamarátov z južného Slovenska som počul, že u nich nemajú až také zlé skúsenosti."

Anonym nemal pekného slova na zväz a mnohých svojich kolegov. "Ak na zväze tvrdia, že o ničom nevedia, klamú, až sa hory zelenajú. Ak to budú skutočne vyšetrovať orgány činné v trestnom konaní, stačí sa im pozrieť na delegačky. Postupujúcej Veľkej Lyžici zásadne píska úzky štyroch-piatich okruh rozhodcov. Zápisnice delegátov sú zahmlené. Aj keď ide o zjavne predaný zápas, objaví sa to nanajvýš ako rozhodcom nezvládnuté stretnutie. Ak chcú rozhodcovia postúpiť do vyššej súťaže, chodia na zväz. Som presvedčený, že odovzdávajú nejaký desiatok."

Bývalý rozhodca tvrdí i netvrdí, že ryba smrdí od hlavy. "Najprv zapácha chvost. Ibaže ľudia z nižších poschodí sa v tomto korupčnom kolotoči pomaly stávajú hlavou. Tak postupujú dopredu funkcionári, ale i arbitri leštiaci na vyšších zväzoch kľučky."