Juraj Bednár sa s počítačom zoznámil už ako prvák na základnej. „Trápne hry“ ho nebavili a tak sa veľmi skoro vrhol na programovanie.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
„Internet prišiel na Slovensko, keď som bol siedmak, my sme boli tí, čo mali čas venovať sa mu. Začal som robiť u prvého komerčného poskytovateľa na Slovensku, ale to nie je nič výnimočné. Mám kamaráta, je druhák a pracuje ako technický riaditeľ v Profinete,“ hovorí Juraj, maturant na gymnáziu v Banskej Bystrici.
Počítač dostal od rodičov ako prvák na základnej. „Dali mi tam nejaké hry, ktoré ma po týždni prestali baviť, tak som zobral manuál a začal programovať.“
Juraj pracuje hlavne večer. „Keď mi zavolajú, že sa niečo pokazilo, že spadol portál, bežím za najbližšiu mašinu a snažím sa to riešiť. Ostatné veci tak nesúria, robím ich večer. Okolo deviatej prídem na sieť, píšem články, veľa času mi zaberú e-maily, čítam ich aj dve hodiny denne, a to nie sú súkromné. Často ide o informácie o bezpečnosti, ak sa objaví nejaký problém, musím hneď zabezpečiť servery, inak by mi tam v momente naliezli hackeri.“
Z peňazí, ktoré zarobí, by sa ako študent dokázal uživiť, ale zarábať nie je jeho cieľ. „Vážim si voľný čas, míňam hlavne na cestovanie a na účty za mobil. Chcel by som si nájsť čas na šport – to sa mi nedarí.“
(haj)
