Najstaršie slivky patria do historickej flóry Európy. Ich kôstky z čias neolitu a doby bronzovej sa našli v usadeninách v Rakúsku, vo Švajčiarsku i v Rakúsku. Slivky poznali starí Gréci i Rimania a Plínius vymenoval veľa ich druhov. Napriek tomu, že slivky boli v Európe známe oddávna, kolískou ich pestovania bol Blízky východ (Kaukaz, Perzia, Sýria).

Všetky druhy sliviek obsahujú veľké množstvo pektínov a vitamínov (zo skupiny B a vitamín A) a majú aj dostatok minerálnych prvkov, najmä vápnika, železa, fosforu. Všetky tieto zložky sa znásobujú v sušených plodoch, ktoré sa odporúčajú tiež ako súčasť odtučňovacej diéty. V pyramíde zdravia sa sušené slivky nachádzajú medzi produktmi, ktoré by sme mali jesť denne, pretože urýchľujú látkovú premenu a zlepšujú trávenie. Žalúdku dávajú pocit sýtosti a uľahčujú spaľovanie cukru. (všk) FOTO - ARCHÍV