Hneď zo školy pôjdem do mestskej knižnice a budem snoriť v poličke so science-fiction v márnej nádeji, že objavím titul, ktorý som ešte neprečítal.
Potom ma čaká literárno-dramatický krúžok, kde budem presviedčať Stana Krála, že jestvujú mimozemské civilizácie, lebo to napísal Däniken a ten si predsa nevymýšľa, a po príchode domov možno aj radostné zistenie, že otec zostal cez čas v práci a príde až v noci. To by pre mňa znamenalo, že si budem môcť ľahnúť v obývačke na pohovku, dať hlavu tesne k rádiogramofónu Barcarola a počúvať najmenej dve hodiny Rádio Luxemburg. Hrajú tam presne tie skupiny, ktoré mám šikmým písmom napísané na hnedom povrchu peračníka - T. Rex, Deep Purple, Sweet, Nazareth, Slade, Suzi Quatro...
V mliečnom bufete kúsok od II. ZDŠ predávajú obložené rožky za 0,90,- Kčs a zemiakový cukor.
Milan Merc ma pozýva do spoločenstva Troch pátračov, ktoré práve založil.
Na kopcoch hliny, z ktorých sa po rokoch stane nákupné stredisko robíme pokusy s tajomnými ampulkami s rôznofarebnými pásikmi, ktoré na smetisko vyhodili vojaci. Pokusy spočívajú v tom, že ich hádžeme do ohňa a tipujeme, akú farbu budú mať plamene. Najkrajšie sú trojžltopásikavé.
Mama mi prináša zo zájazdu do ZSSR žltú koženú futbalovú loptu. Stála 9 rubľov a má jeden výrazný hrboľ.
V júli možno dostanem za vysvedčenie s čistými jednotkami bicykel Favorit so štvorgánkom a dvojšajbou a riadidlami - baranmi.
Závidím bratancovi Stanovi, lebo má stavebnicu Merkur.
Karhajú ma v školskom rozhlase, lebo sme s Milanom Došekom a Karolom Oreským zahádzali štvrtinu školského dvora papierovými lietadielkami.
Ešte nechcem byť horárom, ešte chcem byť leteckým konštruktérom.
Zúfalo túžim po kotúčovom magnetofóne.
Je to taká mierne zúrivá nostalgia, ktorá mohla prísť až po rokoch. Aj vďaka nej ma vytáča všetko, čo zaváňa komunizmom. Čím viac informácií mám, tým viac si totiž uvedomujem, že komunisti z môjho detstva, mladosti a ranej dospelosti mi účelovo a zločinne nielenže zobrali možnosť voľby, ale celý čas sa tvárili, že vôbec nejestvuje. Zatiaľ čo moji rovesníci len sto metrov od železničnej trate z Malaciek do Bratislavy, na druhej strane Moravy, chodili na koncerty Led Zeppelin a čítali Pána prsteňov, ja som musel sledovať priame prenosy z Melódií priateľstva a písať slohy o jesenných prácach hrdinských družstevníkov. Teším sa, že moje detstvo bolo pekné. No bolo také napriek komunistom, nie vďaka nim.
Autor: KAROL D. HORVÁTH, spisovateľ
