Unikátne keltské sídlisko na Havránku v blízkosti Liptovskej Mary pochádza z mladšej doby železnej, 300 - 100 rokov p. n. l.. Od roku 1967 je národnou kultúrnou pamiatkou, pre verejnosť je sprístupnená vyše trinásť rokov.
Pred Sviatkom Všetkých svätých sa mnohí rozčuľujú nad importom amerického sviatku Halloween do Európy. Túto tradíciu však majú "na svedomí" írski prisťahovalci do USA a jej korene treba hľadať v oslave keltského nového roku Samhain. Hrôzostrašné kostýmy však v minulosti neslúžili na zábavu, ale na odháňanie zlých duchov, ktorí sa práve v noci z 31. októbra na prvého novembra mohli ľahko dostať do sveta živých.
História medzi panelákmi
Slovenskí Kelti oslavovali nový rok o týždeň neskôr, pretože organizátor akcie, hudobník a strážca keltských tradícií Roman Kozák bol v čase "riadneho termínu" na inšpiračnom pobyte v Írsku, kde je hlboká keltská tradícia.
V petržalskom kultúrnom dome to vyzeralo, ako keby čas zacúval dozadu. Strieľalo sa z luku a kuše, jedol sa chlieb so zázvorom, odvážnejší ho zajedali cesnakom, pila sa írska whisky, zapaľovali sa sviečky za mŕtvych, ale hlavne sa hralo a tancovalo.
Pripažený tanec
Pri oslave nového roku prišiel slovenským kamarátom pomôcť aj tanečný súbor Demairt z Brna. "Naším územím prešlo mnoho kultúr a gény sa miešali," hovorí jeho zakladateľka a manažérka Katka Velanová. "Páči sa mi názor nášho hudobného moderátora s umeleckým menom Moravský Brabec, ktorý hovorí, že u nás sú Kelti tí, ktorí sa nimi cítia byť. To, že na našom území sú keltské gény, je vedecky dokázané, ale tu ide skôr o pocit. Niektorých ľudí skrátka táto kultúra oslovuje viac ako iných. Mňa osobne fascinuje súčasné, živé keltstvo. To znamená súčasná kultúra krajín s keltskou tradíciou, ich hudba, tanec, spôsob ich dnešného života. Keltská kultúra bola ústna, písomných pamiatok je minimum, takže málokto dnes vie, ako v skutočnosti Kelti tancovali, alebo aká bola ich hudba v tých časoch. Podľa mňa ľudí oslovuje energickosť, radosť zo života, na jednej strane impulzívnosť a na druhej strane tajomnosť, mystika, zádumčivosť tejto kultúry."
Mimochodom, niektoré írske tance tancujú s pripaženými rukami a so strnulým telom od pása hore. Íri boli totiž dlhodobo utláčaní Angličanmi, ktorí im brali ich katolícke vierovyznanie a kultúru. V jednom období (asi v 15. storočí) im dokonca zakázali tancovať. Pre Írov to však bolo nemožné, a tak sa naučili tancovať iba "od pása dolu", aby prípadní špicli cez okno zvonku na nič neprišli.
Zrod Keltiegu
Priaznivci keltskej kultúry sa už päť rokov stretávajú každú stredu v štýlovej keltskej pivárni. Zoberú si nástroje a hrajú okolo stola, tí, čo to nevedia, počúvajú.
Práve tu sa stretávam s Romanom Kozákom druhýkrát. "V roku 1998 prišiel pracovať na francúzsku ambasádu na Slovensku Fréderic Jacq z Bretónska, kde sú silné keltské tradície," spomína na zrod známej kapely Keltieg. "My sme mali bigbítovú kapelu, ktorá sa volala Dno, a naozaj sme žili tak, že sme išli až na dno. S Frédericom sme sa zoznámili v krčme. Raz zorganizoval párty, kde púšťal zaujímavú hudbu. Vysvetlil, že je to keltská hudba a že podobnú spievajú s kamarátom z ambasády. Povedal tiež, že má dvoch ďalších kamarátov v Britskej rade, ktorí s nimi hrajú írsku a škótsku hudbu. Pozvali ma na skúšku v Britskej rade, prišiel som tam s malým bubienkom. Chytilo ma to. Potom Francúzi a Angličania odišli domov a ja som zostal sám. Keď som raz išiel z roboty, počul som hrať na ulici gajdy a bubienok. Pristavil som sa pri muzikantoch a hovorím - chalani, nehrajte na ulici, poďte si zahrať keltskú hudbu."
Fréderic sa napokon na Slovensko vrátil a založil skupinu Roc Hann. Spolu s Keltiegom sú ozdobou keltských podujatí. Najznámejším z nich bol asi pravidelný medzinárodný festival pri príležitosti sviatku Beltine z 30. apríla na 1. mája, ktorým Kelti vítali leto (jar nepoznali, mali iba dve ročné obdobia - zimu a leto). V najlepších rokoch bola návštevnosť festivalu aj 3500 poslucháčov a hrali na ňom špičkové zahraničné skupiny. Festival organizovali v Česku aj na Slovensku paralelne, začínal sa v rovnaký čas aj hodinu, na oboch miestach bola rovnaká dramaturgia a po vystúpení účinkujúci sadli do autobusov a vymenili sa.
"S Beltineom však asi končím, som sklamaný. Z Červeného kameňa sme museli odísť, vznikli tam problémy. Išli sme na stredné Slovensko, kde však keltstvo nemá tradíciu. No a na poslednom ročníku som dokonca našiel injekčné striekačky. Táto kultúra však drogy odmieta."
Ide o korene
Romana Kozáka, tak ako mnohých ďalších, priviedla ku keltskej kultúre hudba. "Keby som chcel hrať ragtime, tak musím ísť do New Orleansu a zažiť tú atmosféru, aby som vedel, prečo je tá hudba taká, aká je. Ide o korene."
Povedal si, že chce spoznať všetky krajiny, ktoré majú keltské korene - nielen Írsko, ale aj Škótsko, Wales, Cornwall, ostrov Man, severošpanielsku Asturiu a Galíciu a Bretónsko. Zamiloval si tradície, zvyklosti, našiel si priateľov. S Keltiegom hrali na festivaloch, kde bolo aj pätnásť až dvadsaťtisíc ľudí. "Toto na Slovensku asi nikdy nezažijeme. A pritom keltstvo má tradíciu aj u nás - Kelti sa identifikovali ako prvý národ s vlastným názvom, konkrétne išlo o dva kmene, Kotínov a Bójov. Národy pred nimi nemali názvy. A o niečom svedčí, že Národná banka Slovenska má v znaku keltskú mincu, biatec. Samozrejme, tým nechcem povedať, že všetci Slováci sú Kelti."
Potenciál keltstva
Na keltských tradíciách sa dá postaviť aj turistický ruch, u nás sa však táto tradícia zanedbáva. Do Bratislavy chodia Briti aj Íri, skupujú byty v starej Bratislave," hovorí Roman Kozák. "Okrem lacného piva a kúpy bytov by mohli spoznať niečo, k čomu sa hlásia aj oni." Nejde však len o Bratislavu. Vŕšok Havránok neďaleko Liptovskej Mary s unikátnym reštaurovaným keltským oppidom vidieť z diaľnice, nie je tam však žiadna tabuľa, nič neupozorní na to, o akú unikátnu lokalitu ide. "Ja som fanúšik keltskej kultúry, preto som obišiel celý kopec a pýtal sa ľudí, ako sa tam dostanem. Po celej Európe na kultúrne pamiatky upozorňujú hnedé tabule. V krajinách s keltskými tradíciami som videl veľa krásnych drahých knižiek o Keltoch - Kelti sú okrem iného aj dobrý biznis. Len u nás to nevieme využiť."
Sme Kelti alebo nie?
Keltskej kultúre sa u nás profesionálne venuje PhDr. Karol Pieta, DrSc., ktorý sa zaslúžil o archeologický výskum a rekonštrukciu unikátneho keltského oppida na vŕšku Havránok nad Liptovskou Marou. Je to aj miesto archeologických experimentov, pretože archeológia nie je iba vykopávanie vecí zo zeme, ale snaží sa aj prakticky vyskúšať, ako fungovalo hrnčiarstvo, kováčstvo, tkanie, príprava potravy a podobne. Každoročne sa tu organizujú dni keltských remesiel a kultúry pre verejnosť.
Podľa Pietu neexistuje dôkaz kontinuity medzi keltským osídlením Slovenska a jeho dnešným obyvateľstvom. Poslední Kelti tu žili v druhom storočí nášho letopočtu a už vtedy aj neskôr naše územie obývali Germáni a až potom Slovania.
Pamiatky po keltskej civilizácii, ktorá u nás existovala takmer šesť storočí, sú však významnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.
"Vo svete dnes vládne návrat ku koreňom," hovorí Pieta. "V popredí stojí keltská kultúra, pomerne málo známa, veľmi konzervatívna a svojrázna. Mnohí si spájajú súčasný keltský (teda írsky, škótsky či bretónsky) folklór s osídlením a kultúrou Keltov spred takmer dvoch tisícročí. Je to poučné a príťažlivé najmä pre mladých svojou osobitosťou, mystikou a spätosťou s prírodou. Tradície treba spoznávať a naše historické dedičstvo aj chrániť a propagovať. Veď v historických dobách sme boli počas viacerých storočí významnou súčasťou jednotnej európskej keltskej civilizácie, ktorej hranice siahali až po Malú Áziu na východe, Taliansko a Španielsko na juhu a Írsko na západe."
Havránok je každoročne miestom stretnutí ľudí, ktorým je blízka keltská tradícia.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK a ARCHÍV KAROLA PIETU
