Vladimír Černušák (vpravo) s predsedom Medzinárodného olympijského výboru Jacquom Roggem počas jeho návštevy Bratislavy pred tromi rokmi - obaja s výročnou trofejou SOV. FOTO - TASR

Jubilant Vladimír Černušák (85) je už štvrť storočia medzi pánmi kruhov - dostať sa do MOV mu pomohol český ctiteľ Tatier František Kroutil Keď ho ako prvého

a dodnes jediného Slováka vzali medzi seba páni piatich kruhov, blížila sa mu šesťdesiatka.

Zajtra oslávi osemdesiatpäť.

VLADIMÍR ČERNUŠÁK sedí v Medzinárodnom olympijskom výbore už štvrťstoročie.

V čom sa zmenila vaša pozícia pred piatimi rokmi, keď ste sa z riadneho člena stali čestným?

"Nemám právo hlasovať, ale tým som akoby nestratil, ale naopak získal. O to viac kolegov chodí za mnou s prosbami typu: Prehoď slovko-dve za mňa či za ten môj návrh u tamtoho, dobre ho poznáš a od teba to vezme ako od neutrála."

Čo rozhodlo, že ste sa v roku 1981 dostali medzi olympijskú vrchnosť?

"Bola to zhoda okolností. Vtedajšiemu šéfovi Československého olympijského výboru Antonínovi Himlovi sa veľmi nechcelo chodiť na zasadania svetovej a európskej asociácie národných výborov. Posielal mňa ako podpredsedu a so mnou vždy cestoval aj generálny sekretár František Kroutil, ktorý bol od roku 1965 členom MOV. Ako vzdelaný a seriózny človek, jazykovo zdatný právnik, navyše bonviván mal v olympijských kruhoch výborné renomé. Zoznámil ma s mnohými významnými ľuďmi a veľa som sa od neho naučil. Vtedy som však netušil, že ho raz vystriedam."

Kroutil mal vrelý vzťah k Tatrám.

"Pravdaže, veď v mladosti bol vášnivý horolezec. V tridsiatych rokoch vydal päť dielov horolezeckého sprievodcu Tatrami. Keď sa zo zdravotných dôvodov rozhodol odstúpiť z Medzinárodného olympijského výboru, mal právo navrhnúť nástupcu. Vybral si mňa a ovplyvnil aj Himla."

Nastúpili ste tesne po bojkote moskovských Hier 1980 časťou západného sveta a krátko pred východným bojkotom olympiády 1984 v Los Angeles. Prenášala sa kríza aj do vzťahov vnútri výboru?

"Záleží, aké vzťahy si vytvoríte. Ja som ich mal dobré nielen s východnými, ale aj so západnými kolegami. Bloky, pravdaže, existovali. Boli vtedy a sú aj dnes: románsky, anglosaský, škandinávsky, africko-ázijský, juhoamerický... Rozpadol sa iba východoeurópsky. Vždy sa intenzívne komunikovalo. Riešenia sa hľadali aj mimo oficiálnych fór, počas raňajok či po večeroch. Tak, ako je to bežné aj v politike."

Ako ste sa cítili na olympiáde 1984 v Los Angeles čoby člen z krajiny, ktorá ju bojkotovala?

"Nemal som pocit nevítaného hosťa, ale často som dostával otázky, z ktorých bolo zrejmé, že sa neverí tvrdeniam o číhajúcom nebezpečenstve pre športovcov socialistických krajín - napokon, aj z Československa bolo v Los Angeles viac rozhodcov, technických delegátov či funkcionárov. Mnohí sa ma pýtali: Nie je to revanš za bojkot Moskvy?"

A nebol?

"Bol."

Čo sa zmenilo v MOV po páde Berlínskeho múru a rozpade Sovietskeho zväzu?

"Nastal nepomer v zastúpení nových krajín najmä v orgánoch Európskych olympijských výborov. Z pobaltských štátov ma vtedy ako olympijského doyena z Východu oslovili, aby som sa prihovoril u vtedajšieho šéfa EOV Jacqua Roggeho. Muselo sa však rokovať aj s najvplyvnejšou, románskou skupinou. V takých prípadoch ide o výmenný obchod: my podporíme vašich, ale vy podporte našich. Naozaj sa však podarilo pár ľudí presadiť. Aj zo Slovenska. Vtedy sa do komisií dostal Ján Mráz a Mária Mračnová."

Keď vás po rozdelení republiky zvolili za šéfa Slovenského olympijského výboru, niektorí ohŕňali nosom - pokladali vás za čechoslovakistu.

"Nepociťoval som to. Určite to neboli tí, ktorí ma oslovili. Máš skúsenosti, sedíš v MOV, presadíš naše rýchle prijatie, zober to - tvrdili. Vravel som si: Tu si sa narodil, tu žiješ, urob, čo je v tvojich silách. A ani nie o rok a štvrť Slovensko vyslalo výpravu na zimnú olympiádu do Lillehammeru. S odstupom rokov je nesporné, že sa ukázalo životaschopné. A jeho osamostatnenie pomohlo aj športovcom, ktorí dostali viac príležitostí súťažiť so svetom."

Ako to bolo s vaším mandátom v MOV?

"Patrím medzi pár tých, ktorých volili dvakrát. Druhý raz v roku 1993 ma navrhol sám predseda Juan Antonio Samaranch."

Aké má taký malý štát ako Slovensko renomé v olympijských kruhoch?

"Záleží aj na vystupovaní národného olympijského výboru, ale najmä na počte svetovo úspešných športovcov. My ich veľa nemáme. Na letných hrách sa nám však relatívne darí: päť-šesť medailí je pekný zisk. So športovými úspechmi súvisia aj šance funkcionárov presadiť sa v medzinárodných federáciách. A ešte jedna významná súvislosť: čím viac dobrých športovcov, tým viac šancí získať na šport peniaze."

Náš šport trpí roztrieštenosťou. V niektorých krajinách, ku ktorým nedávno pribudlo Nemecko, má národný olympijský výbor pozíciu strešnej organizácie celého športu. Ako predseda SOV ste nepatrili medzi prívržencov takého riešenia - nezmenili ste názor?

"Vývoj šiel dopredu. V mnohých európskych krajinách spojili národný olympijský výbor so športovou konfederáciou a vystupujú jednotne. Pre štát je lepšie, keď má jedného partnera. Aj športu sa voči štátu ľahšie presadzuje spoločná koncepcia. Treba sa poučiť zo skúseností Talianska, Nemecka, Francúzska, ale aj Dánska či Nórska. Mohol by to byť krok správnym smerom. K názoru, že je to výhodnejšie, by však mali dôjsť všetky športové subjekty. Mám obavu, že to ešte jednu generáciu potrvá."

Koľko potrvá, kým bude Slovák zasa riadnym členom MOV?

"To príde do úvahy až po roku 2008. Do MOV je ohromná tlačenica: na čakačke je asi sto kandidátov. Európa má v ňom značné zastúpenie aj vďaka predsedom športových federácií, na programe je vyrovnávanie kontinentov. Šanca dostať sa do MOV je skôr cez Európske olympijské výbory, federácie alebo cez kvótu pre športovcov. Ale to musí byť osobnosť aspoň s dvoma-troma olympijskými medailami."

Vladimír Černušák

Narodený: 25. novembra 1921 v Novom Meste n. V.

Akademická éra: prorektor UK v Bratislave (1960 - 1963), profesúra (1975).

Športová éra: plavecký tréner, predseda Slovenskej telovýchovnej organizácie, neskôr SÚV ČSZTV (1969 - 1983), podpredseda Čs. olympijského výboru (1969 - 1992), predseda Slovenského olympijského výboru (1992 - 1999, odvtedy čestný)

Medzinárodný olympijský výbor: riadny člen od 1981, od r. 2002 čestný

Denne cvičí a krúti pedálmi, no tvrdí: Drží ma záhrada

"Vybehol som z domu a bol som v prírode. Zdravo som vyrastal a dodnes sa snažím zdravo žiť," vraví profesor Vladimír Černušák, rodák z Mnešíc na okraji Nového Mesta nad Váhom. Na 85 rokov pôsobí ako živá reklama telovýchovnej pedagogiky a plávania, ktorým sa venoval, kým "nevybočil do funkcionárstva", do ktorého, ako dodáva, sa mu nechcelo. "Šport som už trochu obmedzil, aj lyžovanie, ktoré som mal veľmi rád. Stále však každé ráno cvičím a pravidelne krútim pedálmi na stacionárnom bicykli. Drží ma najmä záhrada, v ktorej trávim od jari do jesene každú voľnú chvíľku," tvrdí. Recept na večnú mladosť? "Každý si musí nájsť svoj režim dňa a v ňom pamätať na pohyb a strážiť si zdravé stravovanie." (mo)