Poslanec Róbert Madej (Smer) navrhuje, aby riadiaceho úradníka, "predstaveného", na každom ústrednom úrade bolo možné odvolať "aj bez uvedenia dôvodu". Parlament v októbri návrh prerokoval v prvom čítaní, pravdepodobne v decembri o ňom rozhodne.

Od 1. júna platí, že - v zásade - ak minister alebo štátny tajomník navrhne odvolať priamo podriadeného predstaveného (napríklad riaditeľa sekcie alebo iného organizačného útvaru, ktorý mu priamo podlieha), vedúci úradu ho odvolá aj bez uvedenia dôvodu.

Takúto zmenu na sklonku svojho funkčného obdobia presadila predchádzajúca vláda, a to proti vôli vtedy opozičného Smeru. Dnes ju poslanec vládneho Smeru navrhuje rozšíriť o ostatné ústredné orgány štátnej správy, napríklad Protimonopolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie a Štatistický úrad.

Podľa predsedu zrušeného Úradu pre štátnu službu Ľubomíra Plaia to znamená, že sa bude odvolávať na základe politického rozhodnutia. Z jeho pohľadu by jednoznačne išlo o zavŕšenie politizácie miest vedúcich pracovníkov a návrat ďaleko pred rok 2002, keď zákon začal byť účinný. "Keď sa to dotiahne do konca, tak sa ľudia vymenia na všetkých vedúcich pozíciách a zostanú tam politickí nominanti," povedal Plai.

Poslanec Madej ďalej navrhuje, aby na funkciu, ktorou niekoho poveruje vláda, čiže na miesto predstaveného v politickej funkcii, nebolo potrebné výberové konanie. Potom "naozaj na tých postoch môžu sedieť aj kombajnisti, keď si navlečú tričko vládnej koalície," komentuje to poslanec Zoltán Horváth (SDKÚ), na návrh ktorého bývalý parlament zrušil Úrad pre štátnu službu a zjednodušil odvolávanie predstavených. Novelou by sa podľa Horvátha spolitizovali aj úrady práce, čo "nie je dobré".

Madej hovorí, že "ťažko chápe" takúto kritiku, obzvlášť zo strany bývalej vládnej koalície. "Ak oni zaviedli takýto systém na ministerstvách, tak rovnaký postup by mal byť na všetkých ústredných orgánoch štátnej správy," povedal.

Keď parlament prijal poslednú novelu, vedenie Slovenského odborového zväzu verejnej správy ju označilo za "zasahovanie parlamentných politických strán do fungovania štátnej služby". Dodalo tiež, že početnými novelami sa postavenie štátnych zamestnancov oslabovalo. Čo súdia odbory o Madejovom návrhu, sa nám včera nepodarilo zistiť.

Ďalšie navrhované zmeny

* Vedúci služobných úradov, čiže politickí nominanti, nemajú byť služobne hodnotení. Pred zrušením Úradu pre štátnu službu ich hodnotil predseda tohto úradu v spolupráci s príslušnými ministrami.

* Aj na predstaveného v politickej funkcii alebo odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu parlamentu alebo jeho podpredsedov (poradcu, hovorcu atď.) sa má vzťahovať zákon o náhrade výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou, stravovaním a prehlbovaním kvalifikácie. Predseda bývalého Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai v tom vidí paradox: "Keď budeme pokračovať v tomto - nezmyselnom - systéme budovania štátnej služby, môžeme počítať s tým, že každé štyri roky sa (ľudia) zasa vymenia, takže všetko sa môže začať odznova." Na druhej strane by sa aj na predstaveného v politickej funkcii, ktorý je vedúcim služobného úradu, vzťahovala povinnosť podať majetkové priznanie.

* Ak vzdelávanie, ktoré štátny zamestnanec absolvuje na náklady svojho úradu, bude stáť vyše 100-tisíc korún a zaberie viac ako päť dní, úrad by od neho mohol žiadať protihodnotu - že sa zaviaže istý čas zotrvať v zamestnaneckom pomere. Poslanec Róbert Madej (Smer) tvrdí, že je "množstvo štátnych zamestnancov, ktorí na pol roka odídu do zahraničia, štát to platí, a na druhý deň po návrate odídu do súkromného sektora". (joč)