ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Asi pol roka som hrával 3. ligu mužov ako 18-ročný dorastenec v mužstve, ktoré do posledného zápasu bojovalo o postup do 2. ligy. Nikdy som nepôsobil v prvej lige, ale mám dostatok poznatkov. Pán Laurinec je buď smiešny klamár, alebo neschopný človek, ktorý nemá kontrolu a nevie, čo sa deje v organizácii, ktorej šéfuje. Ja sa prikláňam k prvej možnosti.
Uvediem mená mužstiev a ľudí, ak to považujem za potrebné, a aj doslova zanedbateľný finančný dosah celej tejto maškarády. Som mimo územia Slovenska, so slovenským futbalom nemám momentálne nič spoločné, nikdy som nebol podplatený, môžem sa vyjadrovať úplne bez zábran a snahe niekomu uškodiť. Budem uvádzať iba fakty, ktoré som osobne zažil.
1. liga mladšieho dorastu (prakticky nulové príjmy pre klub): Východ bol absolútnou džungľou, rozhodca Diňa je typickým príkladom. Platilo porekadlo, že za Popradom sme prehrávali 0:1. Vo všeobecnosti, platilo, čím menší klub, čím zaostalejší región, tým bola korupcia okatejšia a častejšia. Rozhodcovia nerobili veci okato. Ručnú brzdu typu pokutový kop, resp. červená karta zaťahovali iba v núdzových prípadoch, keď sa situácia vymykala spod kontroly. Väčšinou išlo o mierne tlačenie mužstva od začiatku, pomoc k prvému gólu a následné udržovanie stavu cez fauly v strede ihriska. Hráči niečo tušia, no všetko sa deje cez funkcionárov.
Michalovce - Ružomberok (1997/98): Rozhodca nám neodpískal jasnú jedenástku, na druhej strane áno. Zápas sme prehrali. Keď som sa ako kapitán pri zápise sťažoval po zápase v šatni rozhodcov, arbiter mi ako 16-ročnému chalanovi vynadal: Nech sa naučím, ako to chodí v dospelom svete, že som zrejme rozmaznané a naivné decko bohatých rodičov!
Ružomberok - Humenné (1998/99): Humenné potrebovalo, myslím na záchranu (presne si nepamätám), bod. Rozhodca celý zápas udržoval hru v strede ihriska a oba polčasy ukončil okolo 5 minút pred koncom.
Humenné - Ružomberok 1998/99: Keď bolo na fauly po 15. minútach zápasu 0:13! (podľa štatistík nášho vedúceho), tušili sme, že niečo nie je v poriadku. V 94. minúte, za stavu 1:0 pre Ružomberok, rozhodca odpískal vymyslenú penaltu v prospech Humenného. Vtedy plakalo doslova celé mužstvo, strkanice, resp. fyzický konflikt jedného nášho hráča s miestnymi funkcionármi boli už iba zlým doplnkom zlého dňa.
Lipany - Ružomberok (1998/99): Tesne sme vyhrali, ale rozhodca nadstavoval zápas asi 8 minút. Vedomí si našej hernej prevahy a toho, že rozhodca je "podchytený" domácimi, začali sme verejne vtipkovať o jeho skorumpovanosti. Pridali sa i miestni diváci. Rozhodca v Lipanoch nakoniec nenašiel odvahu odpískať potrebný pokutový kop. Po zápase, schádzajúc dole, úplne zúrivý z posmeškov, len utrúsil, že "máme byť radi, že sme radi". V preklade, v ten deň sa rozhodol byť čestným človekom a nejakých tisíc korún si nezarobiť. Peniaze sa vyplácajú až po zápase.
Martin - Ružomberok (II. liga staršieho dorastu, 1999/2000): Azda najsmiešnejší príklad slovenskej každodennej minikorupcie. Predposledný zápas súťaže, na postup do 1. ligy, sme potrebovali v Martine vyhrať. Prezident klubu, bývalý prvoligový rozhodca, vošiel do šatne na predzápasový "motivačný príhovor". Sľúbil prémie a uistil, že "rozhodca nás nepoškodí". Po polčase (prehravajúc 0:1) prišiel znova prezident už viditeľne nervóznejší a vysvetlil veci úplne jasne: sme neschopní. Rozhodca je podplatený, máme sa hádzať v šestnástke kedy len bude možné. Navyše, Martin je podplatený. Jeho uistenia nepomohli, Martin hral veľmi dobre a vyhral 3:0. Len neskôr sme sa dozvedeli od kamarátov - protihráčov z Martina, že tréner dorastencov Martina sa postavil proti šéfovi vlastného klubu a hráčom prikázal hrať naplno.
Neskôr som hrával prvú dorasteneckú ligu v Bratislave. Veci sa buď robili menej okato, alebo menej často. Spoluhráči pokladali moje historky za viac-menej táraniny. V druhej časti sezóny som už väčšinou nastupoval v 3. lige za mužov, ktorí sa snažili vybojovať postup do 2. ligy.
Šlo o pár tisíc korún pre hráčov a pár miliónov pre klub v podobe sponzorstva. Boli tam zvláštne ťahy. Okolo Rapidu sa začali pohybovať čudní ľudia (hlavný mecenáš je už medzi nebohými v rámci mafiánskeho vyrovnávania účtov), no vo všeobecnosti to nevybočilo z absurdných vychodoslovenských koľají.
Neskôr som hrával univerzitnú súťaž v USA. Príjmy boli rádovo vyššie z predaja vstupného (okolo 3000 - 4000 ľudí priemerne na zápas), reklamy a predaja televíznych práv v atraktívnych zápasoch pre lokálne televízie. Slovo korupcia zmizlo zo slovníka, podobne počas môjho pôsobenia v Holandsku, kde sme postúpili do vyššej ligy.
Autor: tarheel
