BRATISLAVA – Zmenka je v obchodnom a vo finančnom svete známa od stredoveku. Jej použitie v obchodných a úverových transakciách pretrvalo dodnes. Počas svojej histórie si získala dôveru a medzi obchodníkmi je považovaná za bezpečný cenný papier.
Úspešne sa však dá využiť aj v transakciách, ktorých zámer je pochybný. Z hľadiska finančných nárokov, ktoré vyplývajú majiteľovi zmenky, sú dôležité právne náležitosti zmenky, a nie úmysly jej vystavovateľa. Prípad Duckého zmeniek ukázal, že dôvera, ktorú tento cenný papier „požíva“, sa môže obrátiť proti nezainteresovaným ľuďom – napr. obyvateľom Slovenska.
Viniť zmenku z Duckého podvodov by však bolo príliš jednoduché. Problém, ktorý spôsobil dnes už mŕtvy exriaditeľ SPP, nemusel nastať, keby štát dokázal lepšie kontrolovať podniky, ktoré riadi. Zmenka bola len vhodným nástrojom v rukách podvodníkov a zlodejov.
Smutne známe Duckého zmenky by nemuseli existovať, keby sa štát zabezpečil proti možnému zneužitiu moci v najväčšom slovenskom podniku. Odhliadnuc od zlého výberu bývalého riaditeľa spravil štát ďalšiu chybu, keď umožnil, aby jeden, prípadne dvaja ľudia, mohli spreneveriť miliardové sumy.
Ján Ducký to dokázal niekoľkými podpismi. Keďže mu zákon nezakazoval podpisovať zmenky, využil túto možnosť a vystavil zmenky na firmu Romana Zubíka Sezooz. Protihodnotou mali byť rôzne služby, ktoré však boli len fiktívne.
Zmenka mala všetky zákonné náležitosti a pre Zubíka nepredstavovalo problém previesť ich na tretie firmy. Tie si teraz sumy vypísané na zmenkách nárokujú od SPP. Je zrejmé, že ide o niekoľko miliárd korún, hoci konečná hodnota nie je vyčíslená, pretože podstatná časť zmeniek boli tzv. bianko zmenky. Takýto typ zmeniek sa používa len medzi dlhodobými obchodnými partnermi, ktorí si navzájom dôverujú. Na takejto zmenke totiž dlžnú sumu nevypíše vystavovateľ zmenky (SPP), ale jej majiteľ (Sezooz).
JURAJ JAVORSKÝ
