O tom, že klasická dráma môže byť zážitkom aj pre deti, sa v Európe vie už dávno. U nás ako prvé prichádza s takouto skúsenosťou Bratislavské bábkové divadlo (mimochodom, čosi podobné sa chystá aj v Nitre).
Bratislavský tím si k spolupráci na Shakespearovej Búrke prizval mladého režiséra Kamila Žišku a poslucháčku dramaturgie Janu Šturdíkovú. „Nie je ľahké detskému divákovi vysvetliť, o čo Shakespearovi ide. Preto sme sa vzdali niektorých rovín, príbeh sme zjednodušili a zaujímala nás predovšetkým láska Mirandy a Ferdinanda,“ hovorí režisér. „Text sme upravili, predstavenie bude mať približne päťdesiat minút. Usilovali sme sa však zachovať Shakespearovu poetiku.“
Príbeh je podľa tvorcov v pôvodine relativizujúci, preto sa ho rozhodli obohatiť o pointu a urobiť tak zadosť víťazstvu dobra nad zlom. Považujú za prínos, že detskému divákovi dávajú včas nazrieť do veľkej Shakespearovej knihy. Veria, že deti príbeh podnieti k premýšľaniu a budú sa mať na čom aj zasmiať. V tom, ako udržať ich pozornosť, by malo mať podiel aj vizuálne spracovanie príbehu.
Autorom scény a bábok je svetoznámy český scénograf Petr Matásek. „Snažili sme sa vizuálne priblížiť k fabule príbehu, k téme ostrova, na ktorom sa pre istých ľudí dejú zvláštne veci. Samozrejme, stále sme mali na zreteli, aby nám deti rozumeli,“ hovorí.
„Vzhľadom na klasickú predlohu sme sa rozhodli pre bábky zvané bunraku, inšpirované klasickým japonským divadlom. Na pomoc sme si zavolali aj japonského kolegu, ktorý pre nás urobil v Bratislave workshop. Technika vodenia týchto bábok je náročná, no ponúka dostatok výrazových prostriedkov.“
Otázka funkcie bábkoherca na javisku je podľa Matáska stále aktuálna - v prípade Shakespeara je dôležité, aby bol na scéne ako nositeľ istého humánneho odkazu. „Ide o súnáležitosť v rámci jedného typu postavy, ktorá je vlastne napísaná v dvojakom stvárnení - pre živého herca aj pre bábku,“ dodáva.
Autor: ea
