dia želajú preveliť rozhodovanie o energetike do Bruselu, alebo či dávajú prednosť národným vládam.
Z prieskumu, z ktorého citoval informačný server Euobserver, podľa všetkého vyplýva, že si spoločnú energetickú politiku, ktorú Barrosova komisia veľmi podporuje, želá stále menšina Európanov a ich rady od posledného výskumu ešte zredli. Kým vlani na jeseň súhlasilo s posilnením úlohy Bruselu v rozhodovaní o energetike 47 percent opýtaných, na jar to malo byť iba cez 38 percent. Komisia sa teda dostala pod paľbu kritiky, že eurobarometer tají zámerne, lebo sa zistené čísla nehodia do jej politiky.
Brusel to odmietol. „Nie je za tým žiadna politická manipulácia,“ povedal hovorca komisára pre energetiku Ferran Espuny. Dôvodom oneskorenia je podľa neho to, že komisia spojila spomínaný eurobarometer s iným prieskumom a ten sa stále spracováva. Zverejnené by malo byť oboje do konca mesiaca. „Ide o byrokraciu, nie o politiku. Tajením čísiel by sme nič nezískali,“ dodal Espuny.
Váhanie s nepríjemným zistením predsa len kontrastuje s tým, ako komisia naložila s predchádzajúcim eurobarometrom o energetike, ktorý obsahoval pozitívnejšie údaje. Prieskum bol zverejnený dva mesiace po skúmaní v teréne a výsledky slávnostne predstavil sám komisár. Teraz sa so žiadnou prezentáciou nepočíta, prieskum sa len dá na web komisie. „Nemusíme predsa po každý raz robiť tlačovú konferenciu,“ povedal k tomu Espuny.
Nádych politickej manipulácie však sprevádzali i niektoré predchádzajúce únijné prieskumy. Na jeseň 2004 sa napríklad komisia pýtala ľudí, či sa po prijatí desiatich krajín cítia na ďalšie rozšírenie a čírou náhodou sa nespýtala na Turecko, hoci v tom čase vrcholili spory o to, kedy začnú Turci rokovať o vstupe do únie.
Prieskumy z jednotlivých krajín ukazovali, že si väčšina Európanov Turkov na svojom prahu neželá. Komisia vtedy vysvetlila, že „štandardný eurobarometer o rozšírení nezisťuje postoje ku konkrétnym štátom“, a preto to tak nebolo ani tentoraz.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
