Dvadsaťročný Juraj Kolník je najmladší z nitrianskej hokejovej rodiny, ale na rozdiel od Ivana Hrtúsa (nevlastný brat, ročník 1963) a slovanistu Ľubomíra Kolníka (1968) to dotiahol až do National Hockey League. Na piatok 29. decembra 2000 „Malý Koma“ nikdy v živote nezabudne: v zápase New York Islanders – Atlanta absolvoval v drese domácich ostrovanov víťaznú premiéru v NHL. Stal sa 41. hráčom zo Slovenska, ktorý okúsil túto prestížnu súťaž v zámorí.
Do Severnej Ameriky ste odišli pred tromi rokmi. Kade viedla vaša cesta do NHL?
„Hral som v tíme Rimouski Oceanic v quebeckej lige. V minulej sezóne sme vyhrali Memorial Cup, čo je juniorská obdoba Stanley Cupu. Zvykol som si na iný štýl hokeja, na nový spôsob života, naučil som sa angličtinu. V lete ma draftovali Islanders, podpísal som dvojcestnú zmluvu na tri roky. Nasledoval kemp, ale po dvoch prípravných zápasoch ma poslali do farmy v Lowelli. Tam sa mi nedarilo, tréner mi dával málo priestoru. Obrat nastal v decembri, keď som sa dostal do iného farmárskeho mužstva v Springfielde. Tu som mal celkom inú pozíciu. Nastupoval som v prvom útoku, strieľal góly i prihrával na ne. V hľadisku sledovali hokej skauti. Séria deviatich bodov v ôsmich zápasoch zaujala aj trénera Islanders Goringa, po Vianociach ma vytiahol hore do prvého mužstva.“
Nerozklepali sa vám nohy?
„Ale áno, bol som poriadne nervózny. Na rozcvičke pred zápasom s Atlantou som to cítil, no postupne rozrušenie opadlo, venoval som sa hre. V zostave boli aj ďalší dvaja Slováci Chára s Mezeiom a prvý z nich je už skúsený borec – radil mi, aby som sa s pukom veľmi nemaznal, ale skôr hral jednoducho. Vykorčuľoval som na ľad pri ôsmich striedaniach, po zápase som sa so spoluhráčmi tešil z víťazstva 5:2.“
Klub Islanders patrí v posledných rokoch medzi najslabšie tímy NHL, ani teraz s najväčšou pravdepodobnosťou nepostúpi do play off. Aké je to mužstvo?
„Mladé. Majitelia odmenili káder, chcú vraj vybudovať perspektívny mančaft. To by mohla byť šanca aj pre mňa.“
S postavou 180 cm / 87 kíl medzi hráčmi na ľade nevyčnievate. Ako sa vyrovnávate s tvrdosťou medzi mantinelmi?
„Dostal som dobrú školu v juniorskej lige. Tam sa mastilo jedna radosť. V AHL už cítiť väčšiu zrelosť hráčov, bitiek je pomenej. Hrá sa rýchlo, s častou streľbou. Je to ďalší schod na ceste do NHL.“
Po troch zápasoch vás znova poslali do Springfieldu. Neznechutilo vás to?
„Naopak. Po Vianociach sa mi splnil detský sen. Teraz sa chcem vrátiť do NHL – ale už na dlhší čas.“
ONDREJ GAJDOŠ
