ený len „minimalistický reformný program“.
Kľúčovým testom je pre alianciu Afganistan, kde si nemôže dovoliť prehrať. V štúdii vydanej v Bruseli týždeň pred summitom NATO v Rige to napísali bývalý veľvyslanec USA pri OSN Richard Holbrooke a vysoký diplomat vlády bývalého prezidenta Billa Clintona Ronald Asmus.
Európa a Spojené štáty podľa nich čelia mnohým spoločným hrozbám v pásme od severnej Afriky po Afganistan. Politici krajín NATO by mali mať dostatok politickej vôle a predstavivosti, aby počítali s použitím aliancie aj v týchto ohniskách. Autori navrhujú pôsobenie NATO na kurdskom severe Iraku či v Libanone.
Skutočným testom a „centrálnou témou pre summit v Rige“ je teraz Afganistan, kde „NATO oneskorene prevzalo velenie ISAF“. Vojna neprebieha dobre a úspech nie je zaručený. „Afganistan s nami bude omnoho dlhšie ako Irak. Porážka tam by bola katastrofou pre Spojené štáty aj NATO. No nie všetci členovia aliancie si to uvedomujú.“
Asmus povedal, že problémom v Afganistane nie je, že by členské štáty nemali dosť vojakov, vrtuľníkov alebo inej vojenskej techniky. Ide o nedostatok politickej vôle, zdôraznil Asmus. Svedčí o tom aj komplikované zostavovanie kontingentu NATO. Nemecko včera oznámilo, že nevyhovie žiadosti, aby vyslalo na juh Afganistanu viac vojakov.
Po páde železnej opony a strate doterajšieho nepriateľa sa aliancia v 90. rokoch ťažko, ale úspešne preorientovala, rozšírila sa o bývalé komunistické štáty a začala zasahovať mimo svojho územia v Kosove a Bosne. Štúdia ľutuje premárnenú príležitosť po 11. septembri 2001, keď sa NATO malo prispôsobiť novej situácii.
Aliancia ponúkla účasť v Afganistane, ale vláda Georgea Busha ponuku „nevysvetliteľne a neospravedlniteľne odmietla“. Toto „otrasné“ rozhodnutie sa podarilo napraviť, keď USA vyčerpané vojnou v Iraku vyzvali v roku 2006 NATO, aby prevzalo väčšiu časť misie v Afganistane.
Podľa Asmusa sa už v USA skončila éra jednostrannej zahraničnej politiky, ktorá sa nespoliehala na spojencov, ale na „koalície ochotných“. Bushova administratíva zmenila tón už v druhom volebnom období po roku 2004 a posun by malo podporiť i nedávne víťazstvo demokratov v kongresových voľbách. Symbolom zmien je aj odchod ministra obrany Donalda Rumsfelda.
