Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskoj národu (Borat: Cultural Learnings of America for Make Benefit Glorious Nation of Kazakhstan) • USA • 2006 • 84 minút • Scenár: Sacha Baron Cohen, Anthony Hines, Peter Baynham, Dan Mazer • Réžia: Larry Charles • Kamera: Luke Geissbuhler, Anthony Hardwick • Hudba: Erran Baron Cohen • Účinkujú: Sacha Baron Cohen, Ken Davitian, Luenell, Pamela Anderson • Premiéra v SR: dnes
Sasha Baron Cohen alias fiktívny kazašský reportér Borat Sagdijev, vyslanec kazašského ministerstva informatiky, sa so svojím producentom vyberie do USA. Aby zmapoval výdobytky západnej civilizácie a aby ich po návrate domov šíril medzi svojimi krajanmi. Borat však zásadne po USA nelieta. Bojí sa totiž, že by „Židia mohli zopakovať svoje útoky z 11. septembra 2001“.
Áno, Cohenov humor je politicky nekorektný, čierny, miestami nepríjemný a občas nechutný. Borat pochádza z krajiny, kde ľudia nevedia, načo sa používa toaletný papier, kde Žid je považovaný za pôvodcu všetkého zla na Zemi a homosexualita za neliečiteľnú chorobu. Ženy sú menejcenné bytosti – Kazachovia „vedecky dokázali, že majú mozog ako veverička“.
S týmito vymyslenými „kazašskými“ predsudkami a zaostalou kultúrou Borat konfrontuje priemerných Američanov a sleduje ich reakcie. To, čo nakoniec vidíme, je vtipné a smiešne tragické. Reakcie ľudí totiž vychádzajú z hlboko zakorenených a nelogických predsudkov.
Keď Borat pred publikom na rodeo show vyhlási, že Kazachstan podporuje americkú vojnu teroru, všetci mu nadšene zatlieskajú. Keď si neskôr v obchode so zbraňami pýta zbraň, s ktorou by sa dobre strieľalo na Židov, predavač mu ochotne ponúkne typ vhodný na tieto účely.
Boratova hra však nie je celkom kóšer. Borat týchto ľudí oslovil s tým, že nakrúca dokumentárny film o živote v Amerike na objednávku kazašskej vlády. Uistil ich, že film nikto nikdy v USA neuvidí. Borat je dnes číslo jeden v amerických kinách. Tým, že sa stavia do úlohy mizogýnneho, homofóbneho rasistického antisemitu, získava od ľudí výpovede, ktorých by sa za iných okolností nedočkal. A tak nečudo, že ho žalujú .
Nosný motív snímky je Boratovo putovanie po USA a hľadanie novej manželky. Jeho vyvolenou je Pamela Anderson. Nakoniec ju stretne na autogramiáde. Tam chce vykonať sobášny obrad podľa kazašských tradícií. Neprekvapí, že aj zo strany herečky hrozí žaloba. Hoci divák pochybuje, že toto „prepadnutie“ bolo náhodné, neinscenované.
Cohen príbeh filmu nekoncipuje ako koherentné rozprávanie, ide skôr o sériu viac či menej podarených skečov, ktoré sa zrodili z danej situácie. A práve nedostatočne silná dejová línia je hlavným problémom filmu. Cohen je však majstrom vo vytváraní nečakaných situácií. Až sa človek čuduje, prečo ešte nesedí vo väzení. Ale práve prekračovanie hraníc robí jeho humor jedinečným.
Cohena okrem amerických jednotlivcov žalovala aj kazašská vláda. „Chcel by som len povedať, že nemám nič spoločné s pánom Cohenom a plne podporujem stanovisko našej vlády žalovať toho Žida,“ bránil sa hlasom svojho alter ega Borata. Takú drzosť si môže dovoliť, sám je Žid. Len ťažko ho možno obviňovať zo šírenia antisemitských názorov. A keďže aj negatívna reklama je reklama, Kazachstan zažíva nečakaný boom.
Reklama je taká dobrá, že prevyšuje kvality filmu. Aj o tom je však Amerika, kde ľudia ovládajú umenie predávať vodu ako víno.
Autor: Ildikó Pongó (Autorka je filmová publicistka)
