Keď som sa prednedávnom konečne dopracoval k vlastnému miniatúrnemu bytu, asi najviac som sa tešil z toho, že budem mať všetky knihy pokope. Ich sťahovanie z povaly rodičovského domu prinieslo viaceré objavy. Mnohé zväzky som niekoľko rokov nevidel, chýbali mi alebo som na ne pozabudol - podľa stupňa dôležitosti. Menej príjemné bolo zistenie, že viaceré tituly mám medzičasom dvojmo, ale tie nadbytočné môžem aspoň niekomu darovať.

Knižnica sa chtiac-nechtiac stala dominantnou časťou môjho príbytku, pretože pokrýva väčšinu stien. Tak sa mi to páči, lebo podobný zvyk sa u nás v rodine pestoval už dávnejšie. Zarazila ma skôr iná skutočnosť. Hoci mám „iba" 29 rokov, uvedomil som si, že značnú časť z týchto knižiek pravdepodobne do konca života nestihnem prečítať. Zvládnuť ten objem textov sa mi už teraz vidí za jeden život nemožné.

„Tak veľa kníh, tak málo času," znie slogan antikvariátu, ktorý sa mi v New Yorku kedysi zapáčil. Najhoršie je, že k množstvu už existujúcich titulov na trhu čoraz závratnejším tempom pribúdajú nové a každá cesta do zahraničia monštruózny dojem ešte zosilňuje. Vo viacerých mestách mám svoje obľúbené kníhkupectvá a antikvariáty, kde zakaždým nájdem kusy, ktoré sa jednoducho nedajú nekúpiť. Človek spozná ďalšie národné literatúry a autorov, z čoho má raz euforickú radosť, inokedy hrôzu. Ako zvládnuť 36 000 strán diela Rakúšana Karla Krausa? Kedy sa pustiť do opulentných zobraných spisov Bulgakova? Na koľko rokov si rozvrhnúť antickú knižnicu? A čo komiksy? Literatúra faktu? Pri sťahovaní som objavil jeden zaručený návod, ako sa s knihami vyrovnať.

V Musilovom románe Muž bez vlastností zájde v stej kapitole generál Stumm do viedenskej Štátnej knižnice, aby vyhľadal informácie k jednej téme. Chcel by si o nej prečítať všetko. V svetoznámej budove veliteľa obklopí tri a pol milióna zväzkov a on prepadne panike: „Na ministerstve som si to ešte raz spočítal na papieri a s ceruzkou v ruke: Aby som dosiahol svoj zámer, za daných okolností by som potreboval desaťtisíc rokov života. V tom okamihu mi nohy stuhli a celý svet mi pripadal ako jeden veľký podvod! Tu niečo zásadné nie je v poriadku!" V zúfalstve sa Stumm obráti na zodpovedného pracovníka s otázkou, ako sa vôbec v toľkých knihách dokáže zorientovať?

Knihovník odpovedá: „To vám, samozrejme, môžem prezradiť: pretože som ani jednu nečítal!"