Pohodlná a priestranná kabínka pristáva na vrcholovej plošine a prisypáva ďalších lyžiarov do hemžiaceho sa mraveniska, ktoré tu vzniká. Na vrchole Kronplatzu sa totiž stretáva osem veľkokapacitných lanoviek. Zjazdovky odtekajú do troch svetových strán a sú široké niekoľko sto metrov. Najširšia pol kilometra. V lyžiarskom mene sú to: modré lúčky, červené diaľnice a čierne krpále. Kronplatz je zariadený ako dokonalá továreň na plnenie lyžiarskych snov.
Na bábovke je vyše sto kilometrov zjazdoviek
Z diaľky nie je Kronplatz príliš dominantý vrchol. Pripomína skôr bábovku. Jeho vrchol je len v dvoch a štvrť tisíckach metrov. Južne od neho prekonávajú hrebene Dolomitov hravo tritisíc a severne ležiaci pás Zillertálskych Álp má aj viac ako tri a pol tisíca metrov. Zdanie však klame. Zjazdovky pri ceste odhora až do údolia prekonajú slušné prevýšenie vyše tisíc metrov, na severnej strane dokonca vyše tisíctristo. Do celého areálu sa pohodlne zmestilo viac ako sto kilometrov zjazdoviek, z ktorých väčšina je na "bábovkovitom" Kronplatze.
Lyžiar tu môže v spleti tratí na chvíľu zablúdiť.
Severná strana hory sa láme pomerne strmo smerom na Bryneck. Padajú po nej prudšie červené a dve čierne zjazdovky - jedny z najkrajších v Dolomitoch. Ešte pred pár rokmi viedla do údolia len čierna - Sylvester - kľukatá a široká do 30 m. Teraz má sestričku, ktorá ju v mnohom dokonca predbehne. Je dvakrát taká široká a jej sklon v najprudšom mieste má rovných 60 stupňov. Autorom tejto náročnej trate obrovských parametrov je šibalský staviteľ zjazdoviek a švajčiarska lyžiarska legenda - Bernhard Russi. Z jeho dielne vznikla napríklad pretekárska trať z nedávnych majstrovstiev vo Svätom Morici, ktorá vyniká obávaným štartom pri sklone 45 stupňov.
Na južnej strane sa opálite
Prevažná časť ďalších tratí Kronplatzu je naopak celkom mierna. Plne to platí o východnej strane hory smerujúcej k dedinke Olang. Z vrcholu sa rozbieha "modro" a v šírke letiska sústreďuje spleť zjazdoviek a lanoviek. Toto slnečné plató je veľmi obľúbené. Miestna šesťsedačka tak v špičkách prežíva aj krátke rady. O niečo nižšie v lese svah už padá "červeno" a zjazd až k údoliu stanice kabínky v Olangu poteší aj športových jazdcov. Všetko pritom s carvingovými parametrami.
Podobne rodinný charakter má aj tretie nástupné stredisko ku Kronplatzu - St. Vigil. Štýlová dedinka tyrolského pôvodu leží v pokojnom postrannom údolí. Kulisu má najkrajšiu - dolomitickú horskú skupinu Fanes. Na Kronplatz sa putuje niekoľkými nadväznými kabínkami, a to po južnej stráni hory. Plynie z toho výhoda, pretože z jari sa tu opálite, nevýhodou je topiaci sa sneh na slnku. Tienivú oázu tvorí krátky protiľahlý svah, orientovaný na sever, Pre da Peres so slalomovou traťou. K lyžiarskemu areálu patrí ešte "domovský" svah St. Vigilu - Piz de Plaies (1620 m). Hoci trocha "odstrčený", má tiež kvalitnú červenú zjazdovku. Atraktívnou ho robí relatívne nová čierna trať Erta. Z vrcholku vedie po odvrátenom svahu ďalšia nová - opäť čierno značená - trať do dedinky Piculin. Spoločne s novou 8-miestnou kabínkou zaistí spojenie strediska s údolím Alta Badia. Vďaka početným skibusom sa návštevníci môžu vydať aj na slávne lyžiarske safari cez štyri údolia Sella Ronda.
Každý deň na "menčestri"
Kronplatz nie je len horou zjazdoviek (sú prakticky všade!), ale aj horou lanoviek. Ak nepočítame pár vlekov v okolí, je Kronplatz jediný, čo má obdobu málokde. Komfort lyžiarom zvyšujú aj nástupné stanice lanoviek. Sú na úrovni terénu, ak nie, chodiace schody vedú k ich nástupišťu.
Istotu snehovej pokrývky zabezpečuje množstvo diel. Na prírodný svah sa nespolieha nik. Všetky trate lemujú výkonné mašiny. Sezóna sa začína už koncom novembra a počas niekoľkých týždňov je v prevádzke celá hora vrátane všetkých zjazdoviek do údolia.
Kvalitný povrch tratí každú noc pokryje čerstvý poprašok (umelého) snehu. Po precíznej rolbárskej práci sa každé ráno hora prebúdza odetá do "menčestra". Hoci celkovou dĺžkou zjazdoviek iné centrá Kronplatz prekonajú, v sezóne tu býva jedna z najbohatších ponúk tratí.
Pokračovanie na 12. strane
