xperimentovania na chorých a telesne postihnutých ľuďoch.
Stephan Letter (28) usmrcoval pacientov injekciami naplnenými zmesou liekov. Jeho obeťami boli v nemocnici v alpskom Sonthofene ľudia medzi 40 až 95 rokmi. Väčšinou mali viac ako 75 rokov. Mnohí z nich boli ťažko chorí, ale u niektorých sa ich zdravotný stav zlepšoval.
Odsúdený prijal rozsudok bez známok pohnutia. Svoje činy priznal, ale vraj si už nepamätal, koľko obetí má na svedomí. Ako motív uvádzal, že chcel pomôcť ťažko chorým pacientom k „vykúpeniu.“ Sudca Harry Rechner však uviedol, že v niektorých prípadoch bol naopak zjavný „desivý nedostatok ľudského súcitu.“
V najmenej dvoch prípadoch odsúdený konal proti vôli pacientov. Obete zrejme umierali desiatky minút, než sa zadusili.
Vražedná séria sa začala vo februári 2003. Len mesiac predtým Letter začal v nemocnici pracovať. Posledné čudné úmrtie nemocnica zaznamenala v júli 2004 krátko predtým, než bol zdravotník zatknutý.
Vrah údajne používal stále rovnakú metódu: S infúziou pustil do žíl pacienta najskôr upokojujúci prostriedok a potom liek Lysthenon, ktorý viedol k ochabnutiu svalstva a k zaduseniu.
Na skutky ošetrovateľa sa prišlo v júli 2004. Najskôr však padol do podozrenia, že kradne lieky. Vyšetrovatelia napokon preverovali 83 úmrtí. Nechali tiež exhumovať mŕtvoly 42 bývalých pacientov.
Od začiatku sa o kauzu zaujímali i psychiatri. Profesor Karl Beine spochybňuje, že páchateľa viedol k vraždám len súcit s osudom chorých. Nemecké organizácie na ochranu pacientov žiadajú, aby sa zaviedli v celej krajine jednotné štandardy pre úradné pitvy v nemocniciach a opatrovateľských zariadeniach. V jednotlivých spolkových krajinách sa totiž líšia.
Z minulosti je v Nemecku známych niekoľko podobných prípadov, len od roku 1990 sa ich vrátane Letterovho odhalilo šesť. V roku 1993 bol napríklad odsúdený Wolfgang Lange za usmrtenie desiatich starých pacientov na psychiatrickej klinike v Güterslohu.
